Od Agro Ostrova po legendárnu tlačiareň, kríza dobieha aj veľké firmy

Analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau zároveň ukazujú, že firmy, ktoré sa dostali do úpadku, po sebe zanechali vysoké dlhy voči štátu. Ich záväzky presiahli 5,86 milióna eur, pričom najväčšia časť smeruje na daňové nedoplatky. „Sociálnej poisťovni dlžia viac ako milión eur, VšZP takmer 160-tisíc eur. Najvyššie dlžné sumy evidujú ako obvykle daniari, spolu vo výške viac ako 4,6 milióna eur,“ uviedla hlavná analytička CRIF Jana Marková.

Najväčším januárovým daňovým dlžníkom sa stala spoločnosť ao 24 s.r.o., známa verejnosti pod pôvodným názvom Agro Ostrov. Kedysi významný agrárny podnik z východného Slovenska, ktorý obchodoval s obilím a hnojivami a ešte pred piatimi rokmi dosahoval tržby presahujúce 30 miliónov eur, skončil v konkurze s daňovým dlhom vyšším ako 3,7 milióna eur. Jeho pád však odborníkov neprekvapil. Firma patrila do podnikateľského impéria Ladislava Kuľku, ktoré sa už dlhší čas rozpadá. Po minuloročnom bankrote Bardejovskej mliekarne stratili veritelia trpezlivosť aj s touto spoločnosťou.

Medzi úpadcami sa objavili aj firmy, ktoré ešte donedávna patrili k stabilným zamestnávateľom v regiónoch. Veľkoobchod s elektronickými a telekomunikačnými zariadeniami Timob Tel s.r.o. z Vranova nad Topľou zaznamenal prudký prepad tržieb z viac ako šesť miliónov eur v roku 2023 na menej než jeden milión v roku 2024. Prekvapením bol aj bankrot trenčianskej fabriky Les Slovakia s.r.o., ktorá vyrábala elektrické káble, zamestnávala desiatky ľudí a bola pod kontrolou nemeckých vlastníkov.

Krach postihol aj trnavského výrobcu strojov na obrábanie kovov Toma Trading s.r.o. s viac ako 60-ročnou históriou, ako aj ružomberskú rodinnú firmu I-Legal Art s.r.o., producenta prémiových odevov s takmer 40-ročnou tradíciou a silným exportným zameraním na Nemecko. Podľa jej majiteľov firmu položila kombinácia vysokých daní, odvodov a tlaku lacnej ázijskej konkurencie.

Štruktúra januárových bankrotov ukazuje, že nejde len o malé schránkové firmy. Hoci viaceré subjekty mali jedného alebo dvoch zamestnancov, krach zasiahlo aj šesť firiem so zamestnanosťou od 10 do 99 ľudí. V jedenástich prípadoch sa počet pracovníkov nepodarilo zistiť. Regionálne dominovali Bratislavský a Prešovský kraj, kde bolo vyhlásených zhodne po šesť konkurzov. Nasledoval Žilinský kraj so štyrmi, Trnavský a Banskobystrický kraj s tromi konkurzmi, pričom zvyšné kraje evidovali po dva prípady. Najviac zbankrotovaných firiem podnikalo v stavebníctve, doprave a skladovaní a v priemyselnej výrobe.

Alarmujúce sú aj údaje o konkurzných konaniach, ktoré sa skončili bez uspokojenia veriteľov. Podľa registra CRIBIS boli v januári zastavené štyri konkurzné konania a zrušených až 33 už vyhlásených konkurzov pre nedostatok majetku, čo predstavuje medziročný nárast o takmer 136 percent. Zároveň sa začalo konkurzné konanie v 15 firmách, čo naznačuje, že tlak na podniky nepoľavuje.

Reštrukturalizácie, ktoré by firmám mohli dať šancu na prežitie, zostávajú skôr výnimkou. V januári bola povolená len jedna, a to martinskej tlačiarni Neografia a.s. Spoločnosť s viac ako 80-ročnou históriou, ktorá spolu s predchodcom Turčianske papierne funguje už vyše 120 rokov, patrí k najväčším polygrafickým firmám na Slovensku a jej väčšinovým vlastníkom je Matica slovenská. Napriek tržbám presahujúcim 31 miliónov eur v roku 2024 skončila firma v strate viac ako štyri milióny eur. S približne 400 zamestnancami pritom bojuje aj s vysokými záväzkami, keď Sociálnej poisťovni dlží viac ako pol milióna eur, čo je najvyššia suma spomedzi januárových úpadcov.