Môj profil 
Predplatné
Pocit osobného ohrozenia prežíva podľa prieskumu viac ako polovica ľudí na Slovensku (56 percent respondentov). V druhom týždni merania sa však mierne znížil podiel tých, ktorí sa cítia ohrození veľmi, a to z 25 na 22 percent. „Každý tretí si obavy skôr nepripúšťa a každý desiaty si ich nepripúšťa vôbec,“ uvádza prieskum.
V otázke pocitu ohrozenia v rôznych krajoch cítia ohrozenie najviac ľudia z Banskobystrického kraja, kde sa obáva 63 percent respondentov. V Banskobystrickom kraji je najmenej nakazených. Občania Bratislavského kraja, kde je infikovaných najviac, sa zase boja pandémie najmenej (42 percent).
Viac ako 60 percent ľudí vo veku nad 60 rokov odpovedalo, že sa nákazy bojí. Na opačnom spektre stáli ľudia vo veku od 18 do 29 rokov, u ktorých sa bálo nákazy 41 percent opýtaných.
Ďalším balíkom otázok boli tie o obavách z vedľajších rizík spojených s pandémiou. Medzi ne patrili dlhodobý ekonomický prepad, nedisciplinovanosť ľudí pri dodržiavaní opatrení, ochorenie niekoho blízkeho na nový koronavírus, ako aj nemožnosť poskytnúť pomoc ľuďom s inými vážnymi diagnózami. Tieto štyri obavy zároveň dominovali s tým, že ekonomického prepadu sa obávalo v prvej vlne realizácie prieskumu viac ako 90 percent opýtaných. V druhej vlne sa toto percento znížilo na 89 percent respondentov. Polovica opýtaných sa obáva, že stratí prácu, avšak intenzita všetkých obáv sa v druhej várke realizovania prieskumu znížila. To však neplatí o obave zo zhoršenia vzťahov v rodine, ktorého sa obáva tretina opýtaných, ako aj obave z nedostatku tovaru bežnej spotreby.
„Zhoršenie vzťahov v rodine viac stresuje tridsiatnikov. Zrejme je to neraz ruka v ruke s tým, že práve táto veková skupinu najviac uvádza zníženie príjmov domácnosti (82 percent),“ uvádza prieskum. So zvýšenou obavou u tridsiatnikov sa registruje aj strach z platobnej neschopnosti pri 62 percent opýtaných. Vzhľadom na to sa musia aj častejšie vyrovnať so zmenou životných plánov.
Prieskum sa pýtal respondentov aj na opatrenia vlády a ako ich hodnotia. Vo všetkých typoch opatrení zavedených do 3. apríla prevláda pozitívne hodnotenie. „Najväčšia časť vníma priaznivo opatrenia na prevenciu šírenia nákazy a na ochranu seniorov. Viac než polovica hodnotí pozitívne tiež opatrenia na fungovanie zdravotníctva, opatrenia pre rodiny s deťmi a kroky v oblasti vzdelávania,“ uvádza prieskum. Najmenej pozitívne vnímajú ľudia riešenia ekonomických otázok.
Prieskum agentúry Actly sa pýtal Slovákov aj na ich tipy o tom toho, kedy sa skončia prísne opatrenia. „Za jediný týždeň sa perspektíva slovenskej verejnosti výrazne zmenila. Ohlásenie domáceho vyučovania až do prázdnin či diskusia o troj- až štvortýždňovom vypnutí krajiny patria nepochybne k dôležitým momentom, ktoré sa pod túto zmenu podpísali,“ uvádza prieskum. Momentálne si myslí každý tretí, že koniec striktného režimu nastane v júli alebo ešte neskôr.
Zber dát pre prieskum sa konal v dvoch časových etapách. Prvou bolo obdobie od 27. do 31. marca a druhou od 4. do 6. apríla.
.JPG)
.jpg)
