Môj profil 
Predplatné
Podľa ministra tak z celkového počtu tohtoročných žiadateľov o azyl už viac ako 100 ľudí odišlo a ani nečakalo na výsledok azylového konania. Túto skutočnosť sa snaží vysvetliť aj svojim partnerom v zahraničí, systém povinných kvót tak odmieta. “Budete robiť lotériu a ten kto vyhrá, pôjde do Nemecka a kto prehrá, dostane Slovensko, Lotyšsko alebo Estónsko? To sú nedomyslené veci,” povedal.
Slovensko tak prišlo s modelom dočasných transferov, ktorý sa momentálne uplatňuje v Gabčíkove.
Na diskusii o migrantoch sa podľa ministra ukazuje rozdiel v štruktúre spoločnosti v takzvaných nových členských krajinách Európskej únie a krajinami ako je Veľká Británia, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Belgicko a podobne. Slovensko podľa neho nebolo historicky vystavené migrácii. “Pre nich je to normálne stáročia, mali svoje kolónie, tí ľudia tam prichádzali, sú zvyknutí,” uviedol s tým, že 2000 ľudí iného pôvodu sa dá nájsť na jednej ulici v Paríži.
Európska komisia podľa neho pristúpila k problému migrantov byrokraticky, arbitrárne a rozpisovaním nejakých čísel. “Logicky, že naši ľudia sa začali cítiť ohrození, že niekto im chce zmeniť hodnoty, životný štýl bez toho, aby sa ich opýtal, čo si o tom myslia,” uviedol.
Podľa neho je nutné komunikovať, vysvetľovať, ale to sa nedá urobiť za týždeň, ani za mesiac. “K tomu treba jednoducho dospieť, dozrieť, treba skúšať, treba prichádzať do kontaktu s týmito ľuďmi, ale my sme pod takým obrovským tlakom, aby sme prijali rozhodnutie tu a teraz, že ten tlak vyvolal protitlak na strane našich obyvateľov, ktorí nám hovoria, nesmiete to dovoliť, lebo my to nechceme,” doplnil.
Podľa predsedu zahraničného výboru Národnej rady SR Františka Šebeja (Most–Híd) kvóty nikto nepovažuje za dobrý nápad. Slovensko však malo urobiť gesto jednak k utečencom a jednak ku krajinám, ktoré najviac znášajú ich nápor. Slovensko podľa neho nie je bohatá krajina, ale o 1000 – 2000 ľudí sa pokojne dokáže postarať.
.JPG)
.jpg)
