Povedzme si to celkom otvorene: KDH je už niekoľko desaťročí doslova etalónom a symbolom pokrytectva a falše. Strana, ktorá má na vývesnom štíte ostentatívne napísané „kresťanská“, avšak jej politika dlhodobo popiera, alebo prinajlepšom len veľmi voľne a „kreatívne“ napĺňa kritériá kresťanskej morálky, je dnes plným právom mnohými kresťanmi, nehovoriac už o ostatných občanoch, považovaná za tých povestných kupcov, ktorých Ježiš Kristus vyhnal z chrámu. Lebo presne to oni sú: priekupníci s nálepkou kresťanstva. Kradnú a tunelujú dôveru naivných ľudí, dobrých a úprimných veriacich.

Isteže, politika je umením možného a aj „kresťanské“ strany musia robiť kompromisy. KDH však nielen že robilo kompromisy medzi kresťanskými hodnotami a politickou realitou: ono na kšeftovaní s hodnotami celú svoju politiku postavilo. V skutočnosti asi jedinou „hodnotou“, pri ktorej KDH nikdy neurobilo kompromis, bola neomylná globalistická orientácia na Washington, resp. Brusel. Aj to svedčí o tom, kto túto politickú filiálku ovláda, kto si pre seba nálepku kresťanstva ukradol.

Vrcholom bolo angažovanie politického podnikateľa a hochštaplera Alojza Hlinu do pozície predsedu. Vtedy už musel naozaj aj každý zaslepený priaznivec KDH vidieť, že táto strana nie je o hodnotách, ale o prvoplánovom finančnom a mocenskom oportunizme.

O mentálnych nevoľníkoch

Niektoré strany majú šťastie, že sa môžu včas rozpadnúť a ani pes po nich neštekne, lebo spolu s nimi sa zabudne aj na ich hanebné a opovrhnutiahodné kroky. To však nie je možné v prípade „nesmrteľných“ strán, kde samotný názov stelesňuje nejakú nadčasovú myšlienku a z tejto pozície ich z nejakého dôvodu nikto nedokáže zosadiť. V takýchto stranách môže aj ten najnechutnejší politický hriech o to nerušenejšie bujnieť a kvasiť.

Takou stranou je aj KDH. Možno aj vy máte v rodine alebo blízkom okolí niekoho, kto volí KDH a jeho argument je veľmi jednoduchý: „Som kresťan, teda budem voliť kresťanskú stranu. No a najkresťanskejšie je KDH, teda musím voliť ich, hoc by ich politika bola akákoľvek divná a nepoživateľná.“

Volič takejto strany je v podstate mentálnym nevoľníkom. Nie je zvrchovaným pánom nad vlastným politickým uvažovaním, pretože nad ním visí imperatív: musíš voliť tých správnych, nech sa deje čokoľvek, inak by si bol zradca.

Šimko prichádza na scénu

Z kádeháckych štandardov pokrytectva, falše a machiavellizmu nijako nevybočuje ani najnovšie dianie okolo tejto strany. Na scéne sa zjavil Ivan Šimko, ktorý pred niekoľkými mesiacmi prijal ponuku Zuzany Čaputovej byť ministrom vnútra v jej „úradníckej“ vláde.

Dodnes nikto nevie prečo siahla pre pozíciu ministra vnútra práve po tomto človeku. Najskôr preto, aby nebolo príliš okaté, že je to čisto progresívna zostava, ale zároveň, aby každý z tých ľudí bol voči progresívnej politike dostatočne lojálny. A že on vie byť lojálny, to Šimko dostatočne potvrdil už dávno, keď dlhé roky ako člen najužšieho Dzurindovho tímu „nevidel“ žiadny problém v tom, čo sa dialo v tých rokoch, keď Slovensko prišlo o podstatnú časť svojej ekonomiky a v plnom prúde bola „Gorila“.

Tento dávno zabudnutý Dzurindov globalistický káder bol po desiatich týždňoch z Čaputovej vlády odídený, keď sa zrejme zľakol kriminálneho diania v rezorte vnútra, ktoré mal ako minister zastrešovať a byť tým pádom jeho spolupáchateľom. Namiesto toho, aby ako minister spravil s tým svinstvom poriadok, za veľmi podivných okolností z tej funkcie s machrovským úsmevom odišiel – lenže politický kapitál, ktorý nadobudol tým, že sa objavil na obrazovkách a dostal sa opäť do povedomia verejnosti, nezmizol.

A to si Šimko uvedomil. Pochopil, že by tento politický kapitál mohol využiť.

Ak ma poprosíte, tak ja tú funkciu predsedu teda vezmem

A tak Šimko napísal necelé tri týždne pred voľbami na svoj facebook status s posolstvom, ktoré sa samozrejme rýchlosťou požiaru v prérii rozšírilo do celého politického éteru (viď tu)

To posolstvo sa dá zhrnúť veľmi málo slovami: „Majerský urobil svojím výrokom o LGBT fatálny prešľap, funkcia predsedu KDH je spochybnená a ja by som po nej veľmi rád chňapol.“

Časť voličov KDH sa potešila, že namiesto nemastného-neslaného Majerského by mohol funkciu zobrať Šimko, ale mnohí správne pochopili celý „kresťanský“, „demokratický“ a „etický“ rozmer jeho snaženia a náležite mu to v diskusii aj vytmavili.

Čo si o tom myslia voliči?

Niektoré tie vyjadrenia svojou absolútne priamočiarou lapidárnosťou a výstižnosťou je ťažké prekonať a zaslúžia si, aby hovorili samy za seba:

Marcel Pančuška: „No, podraz to je a nič iné. Braček, toto vyhlásenie 18 dní pred voľbami sa v podvedomí 90 percent tých, ktorí ho zachytia, neusadí nijako inak, než ako verejné vyslovenie nedôvery predsedovi Majerskému. Predseda Milan Majerský je lídrom kandidátky KDH. Ak teda boli takí potencionálni voliči KDH, ktorí váhali, práve si im dal dobrý dôvod obzerať sa po iných košiaroch. Bravó, podraz ako hrom. Priamo zvnútra KDH. Toto by ani Matovič s Vašečkom nevymysleli lepšie.“

Valéria Lesnáková: „Ďakujem Ivan, že takýmito návrhmi šikovne presmeruješ voličov KDH do OĽaNO a potom po neúspechu KDH v septembri budeš mať vydláždenú cestu za predsedu KDH.“

Branislav Olšák: „Ak niekto nezíska podporu pre vedenie ani len kraja, tak záujem viesť stranu na národnej úrovni mi príde trochu scestné, ako aj to načasovanie…“

Samuel Kosík: „Pri všetkej kritike voči Majerskému, spustiť debatu o predsedovi dva týždne pred voľbami je veľký podraz.“

Igor Foltín: „Účelnejšiu sabotáž ste teda nemohli naplánovať a zrealizovať. Bravo!“

Karol Šebo: „Sen progresívcov by sa tým naplnil. Ešte krotkejšie KDH, ktoré už ani hryzkať nebude a keď si oň mainstream obtrie ústa, tak mu partaj ešte aj druhé líce nastaví.“

I ty Brutus?

Čo k týmto hlasov voličov KDH dodať? Ak sa tentoraz KDH s odretými ušami dostane do Národnej rady – čo zatiaľ vôbec nie je isté, ba naopak, je to veľmi otázne – a ak vládu budú skladať progresívci, tak niet najmenších pochybností, že s Majerským, a tobôž so Šimkom na čele nebudú ničím iným, než menšinovým a lojálnym príveskom na chvoste PS.

Príveskom, ktorý bude síce naoko protestovať, ale v konečnom dôsledku nezastaví úchylnosti, ktoré by takáto vláda priniesla – či už LGBT agendu a iné sociálne a asociálne experimenty, protinárodnú politiku, nebrzdený militarizmus či nekritické lokajstvo voči Washingtonu a Bruselu.

Ani mnohí z mentálnych nevoľníkov KDH tieto veci nechcú, ale nedokázali sa zatiaľ zbaviť okov falošnej a podvodnej lojality k politickým priekupníkom. No možno aspoň niektorým sa pri najnovšom Šimkovom pokuse o nechutný palácový prevrat otvoria oči a pochopia, že KDH naozaj nie je o kresťanstve, ale skôr o presnom opaku.

Prečítajte si tiež:

• Merašický: KDH aktuálne nediskutuje o výmene lídra
• Šimko plánuje zachrániť KDH pred babráctvom. Jeho politická kariéra je dôkazom opaku tvrdenia