Svet 24. decembra 2018 (HSP/Sputnik/Foto:Sputnik-Alexei Druzhinin)

Prezident Putin nie je v Rusku všemocný. Vláda sabotuje svojou nečinnosťou snahy o povznesenie krajiny na novú kvalitatívnu úroveň. Krajine nenapomáha ani „mocenská elita“, ktorá si bez svedomia lieta po svete na súkromných lietadlách v čase, keď federálna televízia organizuje zbierky na liečenie detí, píše expert na svetovú politiku, Rusko a Čínu Jan Campbell

Každoročná tlačová konferencia prezidenta Putina (20. 12) trvala 3 hodiny 44 minút a ponúkla odpovede na 68 otázok novinárov, z celkového rekordného počtu 1.702 akreditovaných. Niekoľko novinárov nedostalo akreditáciu z dôvodu bezpečnosti alebo správania sa v minulosti. Snažia sa túto skutočnosť využiť ku kritike tlačovej konferencie a politického systému v Rusku, zabúdajú ale súčasne, že u susedov, na Ukrajine, by ani neprekročili štátnu hranicu a nedostali vôbec odpoveď.

Nebudem konferenciu podrobnejšie opisovať, ani analyzovať. Spomeniem len niekoľko osobných postrehov, ktoré dopĺňajú verejne známe riziká spojené s mocou bez svedomia. Nie je normálne, keď sa na prezidenta pravidelne obracajú občania s prosbou o pomoc pri riešení bytových problémov. Prosba o pomoc v tomto prípade predstavuje absenciu efektívnej vlády a kontroly práce gubernátorov, primátorov a úradníkov miest a obcí a ponúka nejednu otázku: Ako dlho ešte bude súčasná vláda nevládnuť, neplniť príkazy prezidenta a kto a ako vládne?

Odpovede prezidenta Putina na niektoré, pre mňa zaujímavé, otázky (spojené s efektivitou, sociálnou spravodlivosťou a zahraničnou politikou) možno zhrnúť do niekoľkých viet.

1) Tzv. oligarchovia a manažéri štátnych podnikov a podnikov so štátnym podielom podnikajú podľa princípu Čubajs: Podnikať so štátom vo svoj a svojej kliky prospech, proti ľudu.

2) Prezident Putin, podľa svojich slov, nesleduje často TV. Napriek tomu vylučujem, že by nevedel o kvalite a obsahu programov štátnych TV a rádií, a nevedel o absencii svedomia u peniazmi a mocou posadnutých. Nie je normálne, aby štátne TV vykonávali zbierku peňazí na operáciu dieťaťa z vidieka a súčasne deti oligarchov a manažérov lietali na futbalové zápasy, dovolenky na Maledivy, alebo oslavy svojich narodenín (po svete) privátnymi lietadlami, napríklad spoločnosti Gazprom. A vo výsledku dotazu, prezident musel nariadiť kontrolu.

V uvedených prípadoch predpokladám, že tzv. Kódex korporátnej etiky sa vzťahuje iba na pracovníkov, nie na manažérov a vlastníkov. Chcem veriť, že odpoveď prezidenta na otázku, prečo štátna TV neponúka programy v kontexte Príroda – Vlasť – Národ, aspoň časť programového vedenie TV pochopí ako svoju úlohu, preveriť a meniť kvalitu ich programov.

3) Boj medzi vládou a Kremľom nie je rozhodnutý, sabotovanie prezidentských príkazov pokračuje. Dôkaz: Signál z Kremľa odchádza, príjemcovia vo vláde ho neprijímajú. Preto musel napríklad prezident Putin napovedať premiérovi, že kontrola národných projektov sa nevykonáva pohľadom na komputer v kancelárii, ale osobné prítomnosťou a znalosťou reality.

4) Veľká časť otázok mi potvrdila nedostatočnú skúsenosť a prípravu pýtajúcich sa klásť otázky. Veď platí: Ako sa pýtam, takú dostanem odpoveď. Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Pre intelektuálne, faktologicky a lingvisticky bezkonkurenčného prezidenta nie je preto problém vtipkovať, odpovedať protiotázkou, upokojovať verejnosť, dokonca aj zovšeobecňovaním a indukovaním (spolu)viny.

Nezačul som v odpovediach prezidenta nič o konkrétnom pilotnom riešení problému s odpadom, predovšetkým v spojení s vládnym programom. Úloha postaviť 220 závodov na spracovanie odpadu počas 4-5 rokov, nemôže byť profesionálne splnená súčasnou vládou pri súčasnej úrovni plnenia prezidentských príkazov a korupcie.

Nezačul som vysvetlenie, čo je to za organizáciu a čo sú to za členovia (Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti – OSKB), keď žiadny člen OSKB do dnešného dňa neuznal zjednotenie Krymu s Ruskom.

Nezačul som ani príklad predstaviteľnej role Poľska v geopolitickej hre USA v Európe, ktorú možno porovnať s rolou Kurdov v Sýrii a Turecku.

Nezačul som nič podstatné alebo nové o kultúrnych hodnotách, ani slovo o kultúrnej suverenite na otázky týkajúce sa znárodnenia strategických podnikov a aktív, rozdielu v príjmoch a dôchodkovom zabezpečení. Iba materiálne dôvody hovoriace proti znárodneniu a reformám. Porovnanie bohatých a chudobných s USA bez indikácie metódy, ako zmenšiť rozdiel medzi nimi, nie je kvalitnou odpoveďou, ani nápovedou pre hluchonemú výkonnú moc s obmedzeným cítením a svedomím. Ako si vysvetľujú dianie, to čo sa deje a nemení?

Takzvaní oligarchovia, manažéri štátnych spoločností, štátni úradníci a ich deti sa riadia odpoveďou poradcu Brzezinského na otázku – Ako bude reagovať ruská elita na to či ono: „Oni nemajú žiadnu elitu, je to všetko naša elita, pretože všetky ich základné záujmy sú u nás.“ Je to materiálny komfort, absencia patriotizmu a svedomia, ktoré vedú ku zrade vlasti, závislosti na peniazoch, a v neposlednom rade, aj k ovplyvňovaniu priorít zahraničnej politiky.

Ukrajina a správanie ruských a ukrajinských oligarchov slúži ako jeden z mnohých príkladov.

Druhý príklad: Zrušenie sankcií USA voči spoločnosti Rusal (druhý najväčší svetový výrobca hliníka – 3,9 milióna ton v roku 2017) a Olegovi Deripaskovi. Zverejnené rozhodnutia OFAC (Správa pre kontrolu zahraničných aktív Ministerstva financií USA) dokazuje, že USA získali skutočnú kontrolu nad aktívami Olega Deripasku. Podľa podmienok OFAC môže Deripaska blokujúci balík akcií En + odpredať VTB, ktorého podiel akcií tak stúpne z 9,6 % na 24 %. Ruská banka však môže hlasovať iba súčasným balíkom tvoriacim necelých 10 % a hlasovacie právo ostatnými akciami (bude podľa informácií Bloombergu) patriť nezávislej tretej strane zastupovanej občanom USA.

Inými slovami: Obmedzenia určené OFAC voči predstavenstvu spoločnosti garantujú Američanom plnú kontrolu nad operatívnou kontrolou ruskej spoločnosti Rusal. Okrem toho En + ani Rusal nemôžu zmeniť registráciu zo zahraničnej na ruskú bez povolenia OFAC.

Tretí príklad: Svetové ekonomické fórum v Davose (WEF Davos 2019) a účasť ruskej oficiálnej delegácie a Rusov na ktorých sú uvalené sanckie. Oleg Deripaska, Viktor Vechselberg (Renova) a Andrej Kostin (VTB) sa môžu podľa posledných dostupných správ zúčastniť fóra, nesmú ale hovoriť s Američanmi, byť v spoločnosti, v ktorej sú alebo vystupujú Američania, nesmú používať komunikačné prostriedky s použitím I-cloud, organizátori im nesmú pomáhať organizovať stretnutia a rokovania, apod.

Ak také podmienky budú skutočne platiť v deň otvorenia fóra, ktoré je podľa môjho mnohoročného pozorovania a hodnotenia výsledkov polomŕtve už preto, že nie je schopné prijímať vážne rozhodnutia o našej budúcnosti, a ak sa fóra zúčastní oficiálna delegácia Ruska a v nej uvedené osoby, bude to ďalší dôkaz slabosti a nezáujmu ruských elít chrániť ruskú kultúrnu suverenitu so všetkými predstaviteľnými a nepredstaviteľnými následkami aj pre nás v Európe.

Kto nechápe, čo sa deje vo svete – v ktorom sa každý môže stať prezidentom, nechápe, čo mám na mysli, alebo ako obmedzenú moc má prezident Putin vo vzťahu k oligarchom, čo dokazuje spoločnosť Rusal a Oleg Deripaska, môže sa zamyslieť nad výrokom George Denis Patricka Carlina (1937- 2008). Tento americký stand–up komik, preslávený svojím cynizmom, čiernym humorom, rovnako ako názormi na politiku, anglický jazyk, psychológiu, náboženstvo a rôzne ďalšie tabu a témy, odpovedal svojho času sám sebe na otázku: „Čo je najzaujímavejšie na vile postavenej na pobreží? Ste tam obklopení idiotmi iba z troch strán … zväčšili sme naše statky (majetok), a súčasne zmenšili naše hodnoty. Príliš veľa hovoríme, príliš málo milujeme a príliš často nenávidíme. Naučili sme sa zarábať na život, ale nevieme žiť. Pridali sme roky k životu, ale nie život k rokom. „

Jan Campbell