Bratislava 21. decembra 2017 (HSP/Foto:TASR/AP/Matthias Schrader)
Argumentačné zúfalstvo presstitútov a ich sekundantov z mimovládok ich núti zmeniť doterajší spôsob práce. Nejdú však písať pravdu, ako by si nejaký extrémista mohol myslieť, ani konfrontovať fakty, s ktorými sa v každej druhej vete oháňajú. Oni prišli na to, že treba aplikovať sofistikovanejší spôsob, ako presviedčať ľudí o svojej pravde.
Korporátni propagandisti si už zvykli nazývať každého, kto o ich lžiach pochybuje konšpirátorom. Do tohto pojmu nahádzali každého, od ľudí ktorí komunikujú s mimozemšťanmi, cez alternatívnych liečiteľov až po ľudí, ktorí nepovažujú inváziu USA do Iraku za mierovú misiu. Skrátka priaznivec Ashtana Sherana a vesmírnych ľudí je to isté, ako človek ktorí tvrdí, že žiadne chemicke zbrane v Iraku neboli, alebo že anexii Krymu predchádzal západnými službami financovaný Majdan.
Každý kto oficiálnu propagandu spochybňuje, stáva sa tak členom širokej rodiny konšpirátorov. A keďže so zverejňovaním pravdivých informácií sa do budúcna neráta, dostali presstitúti nový pokyn ako riešiť krízu dôvery. Vytýčená úloha spočíva v presviedčaní tých, čo im neveria. Doterajšie pokusy zlyhali na tom, čo najviac hlásajú, a to overenie si faktov z viacerých zdrojov. Verbálne to síce hlásajú v každej povinnej besede pre žiakov na školách, ale keď na to príde, tak sú v úzkych a musia vyťahovať ďalšie klišé s názvom ruská propaganda, prípadne, nenávisť a extrémizmus. A tak sa na to rozhodli ísť psychologicky.
„Skúste sa zdržať okamžitého menovania faktov a radšej sa snažte porozumieť pocitom svojich oponentov,“ radi im výskumník Gleb Tsipursky a jeho tlmočník v denníku SME.
Navrhuje postup pozostávajúci z piatich bodov, vďaka ktorému môžu ľudia lepšie predostrieť fakty a argumentovať vecnejšie. Postup vychádza z 1. empatie, 2. poukázania na spoločný záujem, 3. nájdenia vzájomného dialógu, 4. poskytnutia informácií a 5. nakoniec potvrdenia.
Výskumník píše, že našou bežnou reakciou je poukázať na fakty a spochybniť hodnotu dôkazov. Problém pri tomto postupe je, že väčšinou nezaberá. Ľudia totiž vyhľadávajú informácie tak, aby sa naplnili ich očakávania. Preto je dôležité empaticky zistiť, prečo zastávajú svoj názor. Na základe týchto informácií sa dajú nájsť spoločné ciele a záujmy, cez ktoré sa dajú v ďalšom kroku vymieňať znalosti.
Takto môžete zistiť, že napríklad za odmietaním očkovania môže byť strach o zdravie rodinných príslušníkov. To je príležitosť ukázať, že na rovnakých hodnotách záleží aj vám. V nasledujúcom kroku skúste empaticky ukázať, že ste porozumeli tomu, ako sa cítia. Až teraz prichádza na rad poskytovanie faktov, ktorými by ste inak začali argumentovať na začiatku. Kľúčom je ukázať bez toho, aby ste vzbudili útočnú alebo obrannú odpoveď, že ich súčasný postoj im znemožňuje dopracovať sa k spoločným cieľom na ktorých ste sa predtým zhodli, vysvetlil najnovší trend vo svete fake news výskumník Gleb Tsipursky.
Suma sumarum, cieľom súčasných mainstreamových médii, ani do budúcna, nie je objektívne informovať, ale naopak vyvíjať nové spôsoby, ako čitateľov oklamať.
7.9°C
Sobota 
Nedeľa 
8.9°C
Sobota 
4.8°C
2.2°C
7.5°C
.jpg)
.JPG)
.jpg)
