Košice 26. júna 2019 (HSP/Foto: MO SR)
V nedeľu vo večerných hodinách Košičanov prestrašil hrozivý zvuk dvoch akoby výbuchov tesne po sebe v čase okolo 21:30. Následne húfne volali hasičov a na policajnú stanicu, zareagovať musel aj rezort obrany. Ako však následne hovorkyňa Ministerstva obrany SR Danka Capáková upresnila, príčinou boli dve stíhacie lietadlá MiG-29 zaradené do integrovaného systému protivzdušnej obrany Severoatlantickej aliancie NATINAMDS, ktoré vo večerných hodinách vzlietli z Leteckej základne Sliač z dôvodu straty spojenia s civilným lietadlom. Išlo o talianske dopravné lietadlo Airbus 320, ktoré letelo na trase Miláno – Charkov. Čo mohlo byť stratou spojenia? A ako na bojové lietadlá reagujú cestujúci? Na tieto a ďalšie otázky odpovedal skúsený pilot, kapitán aerolínií a bezpečnostný analytik Peter Švec
Talianske dopravné lietadlo Airbus 320, ktoré letelo z Milána do Charkova na Ukrajine stratilo nad naším územím spojenie. Čo podľa vás bolo príčinou?
Predpokladám, že pravdepodobnou príčinou mohlo byť nedodržanie predpísaných postupov na zabránenie straty spojenia. Možností je viac, ale skutočná príčina sa bude vyšetrovať.
Každá kvalitná spoločnosť vyžaduje po takej udalosti zachovanie záznamu z hlasového záznamníka v kokpite. Táto udalosť podlieha povinnému hláseniu aj povinnému vyšetrovaniu.
Technická porucha je málo pravdepodobná, lebo by síce pokračovali po trase v predpísanej hladine a trase, ale pre orgány riadenia letovej prevádzky by sami seba zvýraznili predpísaným kódom tzv. sekundárneho odpovedača pre stratu spojenia. Toto zariadenie má iné napájanie a je úplne nezávislé od palubných rádiostaníc. Je to iný systém. Keby to urobili, tak sú považovaní za let so spojením a stíhačov by na nich nevysielali.
Čo vy ako pilot musíte urobiť, aby nedošlo k strate spojenia?
Posádka je povinná robiť celý súbor opatrení a kontrol, je to nepretržitý proces. Oni podľa všetkého povinné veci nerobili, dokonca naopak. Napríklad si výrazne stíšili hlasitosť hlavnej rádiostanice, zároveň nemali na záložnej rádiostanici nastavenú núdzovú frekvenciu, alebo ju nepočúvali. Nemali v navigačnom zázname (akýsi denník priebehu letu) zapísaný čas vzlietnutia do novej oblasti riadenia letov, v počítači nemali zvýraznený hraničný bod.
K talianskemu lietadlu boli vyslané stíhačky Mig-29. Zažili ste vy osobne ako pilot, že k vášmu letu boli vyslané bojové lietadlá niektorého štátu? Čo bolo príčinou?
Našťastie takúto pre pilota veľmi nepríjemnú situáciu som nikdy nezažil a dúfam, že ani nikdy nezažijem. Ak sa také niečo stane, už samotná situácia znamená obrovský stres pre posádku dopravného lietadla. Nejde len o vedomie, že po dosadnutí budú predmetom vyšetrovania, ale aj o uvedomenie si zanedbania postupov a všetkých faktorov, ktoré ich do tejto situácie doviedli.
Ak mali technickú poruchu a nenastavili číselný kód, to je tiež porušenie predpisov. Mohli vysielať naslepo, mohli mať poruchu príjmu a nevedeli o nej. Prúdové dopravné lietadlo preletí za minútu medzi 12 až 18 km vzdialenosť. Ak riadiaci lietania nemali istotu, konali rýchlo a možno sa ukáže, že pomoc bola potrebná. Aj keď ten prípad by mal pre nich miernejšie dôsledky. Vyšetrovaním sa všetko preverí.
Ako piloti stíhačky naznačia dopravným pilotom určitý problém?
To závisí od viacerých faktorov, napríklad od toho, či je denné svetlo, alebo tma. Existuje presný postup s pokynmi, čo má robiť stíhač a ako má reagovať posádka dopravného lietadla. Pokyny sa dávajú kývaním krídiel, alebo svetlami. Na to je presná tabuľka uvedená v jednom z najzákladnejších predpisov na lietanie.
Už keď piloti dopravného lietadla zaregistrujú stíhacie lietadlo v blízkosti, prvý úkon bude nastavenie núdzovej frekvencie. Ak mali odposluch stíšený, tak si zvýšia hlasitosť. Po nadviazaní spojenia im bude vydaná cez túto núdzovú frekvenciu nová frekvencia, s ktorou sa majú spojiť. Pôvodná už môže byť mimo dosahu,čo je maximálne 450 kilometrov. Niekedy to preletím za 25 minút. Väčšinou sa potom stíhači na pokyn civilného riadiaceho lietania a po koordinácii s vojenským oblastným koordinátorom odvelia. No a civilný let bude pokračovať do destinácie.
Po dosadnutí napíšu hlásenie a zachovajú hlasový záznam o činnosti v kokpite. Verte tomu, že od toho momentu poletia presne podľa predpisov. Najhorší prípad by nastal vtedy, ak ignorujú pokyny a vtedy ich bojové lietadlo môže donútiť pristáť na určenom a vhodnom letisku pre typ. To by bolo najkrajnejšie riešenie.
S akými reakciami cestujúcich sa posádka stretáva ak sa pri ich lietadle vyskytnú bojové lietadlá?
Pre časť cestujúcich je to v podstate vzrušenie a akési odpútanie od nudy. Bežný cestujúci si neuvedomuje závažnosť situácie. Ale v prípade krajného riešenia a vynútenom dosadnutí na určenom letisku nasleduje stres až zlosť. Reakcie časti cestujúcich sú veľmi negatívne.
Predpokladám, že kapitán by ich napriek pre neho nepríjemnej situácii pokojne informoval. Ak by išlo o niečo vážnejšie, tak by reakcie záviseli od konkrétnej situácie.
Aký najextrémnejší stret ste zažili alebo ste o ňom počuli z rozprávania iných pilotov medzi dopravným lietadlom a bojovými lietadlami?
Osobne som nikdy nezažil ani len zblíženie s bojovým lietadlom. Ale mal som jeden prípad veľmi nebezpečného zblíženia s vojenským dopravným lietadlom, keď kolega so študentom omylom vstúpil do mne vyčleneného priestoru. To sme sa všetci po druhý raz narodili.
A tiež dva prípady zblíženia s civilnými lietadlami. Raz s vrtuľníkom a raz s obchodným prúdovým lietadlom. Vtedy zareagoval protizrážkový systém a konal som podľa neho. V takom prípade musím ignorovať aj pokyny riadiaceho zo zeme. Prístroj má prednosť. Ale je to naozaj čosi, či nikto nechce zažiť.
Keďže pôsobím vo firme so stovkami lietadiel a s tisíckami letov za deň, tak občas sa dozvieme o prípade kolegov, ktorí to zažili. Výsledky vyšetrovania sú vždy anonymné, bez mien. Ide o poučenie, nie o hanobenie. Je to veľmi zriedkavý prípad.