Pri hlasovaní bola dosiahnutá potrebná kvalifikovaná väčšina a Európska komisia nakoniec predĺžila licenciu o ďalších päť rokov. Až 18 krajín hlasovalo za, 9 proti a jedna krajina sa zdržala. Zástupcovia poľnohospodárskych združení pôvodne žiadali predĺženie licencie na 15 rokov.

Nemecko, ktoré sa pri predchádzajúcich hlasovaniach zdržalo, tentokrát hlasovalo za. Podľa portálu Der Spiegel, nemecká ministerka pre životné prostredie, Barbara Hendricksová (SPD) o zmene v hlasovaní jej krajiny nevedela a nebola s ňou konzultovaná. Minister pre poľnohospodárstvo Christian Schmidt (CSU) vydal inštrukciu pre hlasovanie bez vedomia enviroministerky z vlády alebo kancelárky Angely Merkelovej, ktorá svojho ministra za toto konanie skritizovala.

Poľsko, Bulharsko a Rumunsko tiež zmenili svoj postoj oproti predchádzajúcim hlasovaniam. V minulosti sa zdržali, no tentokrát zahlasovali za. Spolu s nimi hlasovalo za aj Slovensko, čo v konečnom sumári predstavovalo 18 krajín s postojom za. Deväť krajín bolo proti návrhu. Iba Portugalsko sa tentokrát hlasovania zdržalo.

Európsky komisár pre zdravie, Vytenis Andriukaitis hlasovanie okomentoval slovami, že „dokazuje, že ak chceme, sme schopní zdieľať a prijať našu kolektívnu zodpovednosť v rozhodovacom procese“. Európska komisia teraz príjme rozhodnutie o glyfosáte, pretým ako vyprší platnosť súčasnej licencie 15. decembra.

Niektorí európski politici však rázne kritizujú predĺženie licencie. Podľa poslankyne Európskeho parlamentu a podpredsedníčky skupiny S&D pre udržateľnosť, Kathleen Van Bremptovej členské krajiny rozhodnutím „ignorovali“ občanov EÚ. „Otočili sa chrbtom nielen Európskemu parlamentu, ktorý chcel užívanie glyfosátu ukončiť, ale aj viac ako miliónu občanov, ktorí podpísali výzvu za zákaz glyfosátu a ochranu ľudí a životného prostredia pred nebezpečnými pesticídmi. Namiesto toho, aby sme túto nebezpečnú látku definitívne zakázali, budeme musieť o nej diskutovať znova o 5 rokov. Bohužiaľ, členské krajiny sa rozhodli tento nekonečný príbeh predĺžiť,“ vyhlásila poslankyňa EP.

Poľnohospodári žiadali licenciu na 15 rokov

Organizácia zastupujúca záujmy európskych farmárov COPA-COGECA vyjadrila svoje znepokojenie. Dosiahnutú dohodu vítajú, nepáči sa im však, že licencia sa rozhodnutím predĺžila iba na päť rokov a nie na 15 ako bolo v pôvodnom návrhu.

„Licencia mala byť predĺžená na 15 rokov. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) aj Európska chemická agentúra (ECHA) vyhodnotili glyfosát ako nerizikový. Je dôležité uživiť rastúcu populáciu za prijateľné ceny.“

Aktivisti argumentujú zdravotnými rizikami

Mnohé mimovládne organizácie, ktoré bojujú za ochranu životného prostredia, naopak neskrývajú sklamanie z toho, že licencia bola schválená. „Ľudia, ktorí by nás mali pred nebezpečnými látkami chrániť, si svoju úlohu nesplnili a zradili dôveru, ktorú do nich vložili európski občania,“ komentovala rozhodnutie Franziska Achterbergová z organizácie Greenpeace.

„Európska komisia a členské štáty sa rozhodli ignorovať varovania nezávislých vedcov, požiadavky Európskeho parlamentu aj petíciu, ktorú podpísalo viac ako milión ľudí za zákaz glyfosátu“.

Čo je glyfosát

Chemická látka glyfosát je derivát glycinu, ktorý slúži ako širokospektrálny herbicíd. Je účinnou látkou mnohých komerčných produktov vrátane Roundupu. Slúži najmä ako prostriedok proti burine. Glyfosát predstavili už v roku 1970 chemici spoločnosti Monsanto.

Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) v roku 2015 zaradila glyfosát medzi pravdepodobné karcinogény pre človeka (skupina 2A). V roku 2008 vedecký časopis „Chemical Research in Toxicology“ publikoval štúdiu, podľa ktorej Roundup a jeho metabolity už v pomerne nízkych koncentráciách zabíjajú ľudské embryonálne a pupočníkové bunky i bunky ľudskej placenty. Štúdia však naznačuje, že onou toxickou látkou nie je glyfosát, ale ďalšie prídavné látky obsiahnuté v recepte na Roundup.

Štúdia „Sanchis a kol.“ zmerala výskyt neodbúrateľných zvyškov tohto chemického prípravku v spodných vodách, kde sa zvyšok akumuluje, napriek skorším tvrdeniam spoločnosti, ktorá produkt na trh uviedla, že po niekoľkých týždňoch sa produkt bez stôp rozloží na biologicky neaktívne látky. Stopové množstvá tejto látky sa teda dostávajú aj do pitnej vody a celého prírodného cyklu.

Nová štúdia Mesnageho a kol. ukázala skôr netušenú toxicitu zvyškov glyfosátu na ľudské zdravie, ktorými by bolo možné čiastočne vysvetliť rad zdravotných problémov trápiacich vyspelé krajiny, kde sa herbicíd masívne používa. Masívna úmrtnosť buniek nastáva už pri koncentrácii o niekoľko rád nižšej, než je koncentrácia aplikovaná v poľnohospodárstve, a teda aj zvyšky v stopovom množstve môžu mať v dlhodobom horizonte významný vplyv na zdravie populácie.

Rezíduá herbicídu sa pochopiteľne nachádzajú v akejkoľvek živej hmote t. j. rastlinách, pestovaných na pôde predtým týmto prostriedkom ošetrenej.