Bratislava 15. mája 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar)

Európska únia je dobrý projekt, akurát posledné roky vidíme absenciu zdravého rozumu. Myslí si to poslanec Národnej rady NR SR Peter Pčolinský, ktorý v nadchádzajúcich eurovoľbách kandiduje za europoslanca. V rozhovore pre TASR vysvetli, že kandiduje preto, aby obhajoval záujmy Slovenska v Bruseli

V čom môže EP pomôcť Slovensku?

Európsky parlament prijíma smernice, prijíma normy, prijíma nariadenia, ktoré by mali vo všeobecnosti pomáhať občanom členských krajín. Často, bohužiaľ, vidíme chýbajúci nedostatok zdravého rozumu pri niektorých smerniciach a normách, ktoré sa prijímajú. Vo všeobecnosti, tak ako má slovenský parlament prijímať zákony v prospech občanov, tak EP ma prijímať smernice v prospech občanov členských krajín.

Akej agende by ste sa chceli ako europoslanec venovať?

Bude to závisieť od toho, v akom výbore nakoniec skončím, ale vzhľadom na to, že som teraz podpredsedom výboru pre poľnohospodárstvo a životné prostredie, sú mi blízke témy ochrany životného prostredia, je mi blízka téma pôdohospodárstva, ale určite je mi blízka aj téma obrany a bezpečnosti.

Aké témy by ste chceli v EP otvárať a čo je prioritou vo vašom volebnom programe?

Bude to závisieť od toho, koľko hlasov dostane naša frakcia, nakoľko sme sa stali súčasťou veľkého zoskupenia Hnutia národov a slobody, ktoré má ambíciu v rámci novovznikajúcej frakcie v EP byť tou rozhodujúcou silou. V prípade, ak voľby dopadnú tak, že táto frakcia bude mať reálnu moc, tých tém bude viac.

V prípade, ak potrvá hegemónia ľudovcov a socialistov, bude to náročnejšie. Ale v prvom rade kandidujem preto, aby som hájil záujmy Slovenska v Bruseli, nie záujmy Bruselu na Slovensku. Sú mi blízke témy životného prostredia, pôdohospodárstva, ale vzhľadom na sociálny rozmer našej strany aj sociálne témy.

Neobávate sa, že by mohol nárast antisystémových či radikálnych strán narušiť jednotu alebo stabilitu EÚ?

My sme hnutie, ktoré je za zachovanie EÚ. Myslíme si, že EÚ je dobrý projekt, akurát posledné roky je tam absencia zdravého rozumu, čo sme videli napríklad pri migračnej kríze, pri povinných kvótach a ďalších rozhodnutiach Únie.

Už niekoľko rokov vidíme snahy o federalizáciu Európy, akúsi unifikáciu. To na jednej strane považujem za extrém, na druhej strane presne tieto aktivity vyvolávajú vznik rôznych zoskupení, ktorých cieľom je práve rozbitie Európskej únie. Čiže jeden extrém vytvára druhý. Presne do toho chcem vniesť zdravý rozum, pretože hovoríme, že Európska únia je dobrý projekt, akurát potrebuje zreformovať, potrebuje opraviť.

Hovoríte o zavedení zdravého rozumu, priniesť ho do Európy, to je aj heslom vašej kampane.

Heslo je v súlade s iniciatívou v ústrety zdravému rozumu Európa, čo je iniciatíva, ktorá združuje viacero zoskupení, ktoré chcú vytvoriť akúsi superfrakciu v Európskom parlamente. Čiže je v súlade s jednotnou líniou s našimi partnermi v zahraničí.

Čo si pod tým zdravým rozumom môžu predstaviť voliči?

Zdravý rozum je rozhodovanie na základe overených faktov, na základe zažitých skúsenosti a na základe nejakej elementárnej logiky. To nám často chýba. Ako príklad môžem uviesť, to že krajiny západnej Európy majú desaťročia skúsenosti s migrantmi. V mnohých mestách ako Paríž, Londýn či Marseille sú tzv. “No go zóny”, kde sa neodvážia chodiť nielen domáci, ale ani policajti. Aj napriek týmto skúsenostiam, ktoré majú západné krajiny desiatky rokov, v roku 2015 pani Angela Merkelová otvorila náruč, otvorila hranice a pozvala týchto migrantov, že môžu prísť do Európskej únie. Výsledkom bol chaos, nestabilita, hádky medzi členskými krajinami a situácia bola absolútne nezvládnutá. Tam z môjho pohľadu napríklad chýbal zdravý rozum.

Čo si myslíte o prijatí ďalších štátov do Únie, napríklad krajín západného Balkánu? Bolo by to posilnenie alebo oslabenie Únie?

Z hľadiska bezpečnosti Európy by to bolo určite posilnenie. Avšak nie je dobrá pozícia Európskej únie vo vzťahu k balkánskym krajinám, pretože ich v úvodzovkách udržiavame “v teple”, dávame im prísľub nejakej budúcnosti, ale reálne činy jednoducho EÚ v tomto smere nerobí. Nemyslím si, že je to správny postup, pretože vidíme posilňovanie vplyvu Ruska v Srbsku, posilňovanie vplyvu Turecka v Bosne, kde je veľká Turecká enkláva, a vidíme veľké investície zo strany Číny v tomto regióne. EÚ by sa mala veľmi rýchlo rozhýbať a v prípade, ak má záujem o krajiny bývalej Juhoslávie, mala by urobiť nejaké kroky. Pre mňa osobne tieto krajiny patria do Európy, patria aj historicky k našim kultúram, sú nám blízke aj jazykovo. Len vidím zo strany Európskej únie akési vajatanie.

Ste za užšiu integráciu štátov Európskej únie? Malo by Slovensko patriť do jej jadra?

To je presne ten problém. Robert Fico tu pred dvoma rokmi “tliachal” niečo o nejakom jadre, ale nevedel povedať, čo to je. My jednoducho musíme vedieť, čo to znamená byť v jadre. Či to znamená stratu kompetencií, stratu nejakej suverenity, či daňovej alebo ekonomickej, kultúrnej alebo akejkoľvek. Nemôžeme jednoducho vstupovať do niečoho, o čom nevieme, čo to je, čo to obnáša, aké sú plusy a mínusy.

Naša pozícia je skôr taká, že by sme sa mali vrátiť pred prijatie Lisabonskej zmluvy, kedy mala každá krajina právo veta. Pretože dnes je to bohužiaľ tak, že veľké členské krajiny, ktoré majú podstatne viac obyvateľov, logicky prehlasujú menšie členské krajiny. Videli sme tú úpornú snahu pri kvótach na prerozdelenie migrantov. Skôr si myslím, že treba menej integrácie v rámci rozhodovacích procesov. Na druhej strane sa môžeme baviť o iných kompetenciách, ktoré by sa mohli posilniť na úkor národných štátov.

Spomínali ste, že strana Sme rodina vstúpila do Hnutia národov a slobody. Neobávate sa silnejúceho nacionalizmu a nárastu krajných pravicových strán?

V posledných mesiacoch sa stretávam s tým, že práve ľudia, ktorí majú plné ústa slobody, demokracie, slušnosti a všetkých týchto krásnych výrazov, sú miestami hysterickí až agresívni a veľmi nevyberaným spôsobom útočia na iný názor a radi nálepkujú. Počúvame nálepky ako extrémizmus a radikalizmus. Byť extrémista, pretože si ctím svoje národné tradície, kultúru, chcem chrániť svoje hranice – ak je toto extrémizmus, tak ma pokojne ktokoľvek môže nazvať extrémistom.

Neobávate sa, že by tieto tendencie mohli ohroziť jednotu Únie?

Nie, pretože v rámci našej frakcie všetky naše partnerské zoskupenia sú za zachovanie Únie. Tí, ktorí mali v minulosti vyhlásenia, že treba z Únie vystúpiť, už dávno tieto svoje výroky prehodnotili. Dnes všetci unisono tvrdíme, že Európska únia je dobrý projekt, len ho chceme nejakým spôsobom reformovať. Neobávam sa, že by tam boli nejaké snahy o rozklad EÚ, toto absolútne odmietam. My ako hnutie sme jednoznačne za zotrvanie v Únii.

Sme rodina sa netají kritikou Bruseli. Nenarúšajú takéto postoje dôveru ľudí v Európsku úniu?

Treba si položiť otázku, prečo sa to kritizuje. Každá akcia má svoju reakciu. Táto kritika, myslím si, že oprávnená, zaznieva preto, že Európska únia a Európska komisia mali mnohé rozhodnutia v rozpore so zdravým rozumom. A ľudia, chvalabohu, ešte používajú zdravý rozum a vidia tú nelogiku a aktivity mnohých predstaviteľov EÚ, ktoré sa im nepáčia.

Slovensko má dlhodobo nízku účasť v eurovoľbách. Čo to spôsobuje? Ako by sa to dalo zmeniť? Robia poslanci v Európskom parlamente dosť na to, aby sa to zmenilo?

To je presne otázka, ktorú si kladú ľudia. Načo tam vlastne máme našich europoslancov? Čo pre nás robia? Bohužiaľ, ľudia nevnímajú, že naši europoslanci sú im na úžitok, že pre nich pracujú. V politike sme zvyknutí, že politici kandidujú, niečo sľubujú a keď sa tam dostanú, tak sa na svoje sľuby vykašlú a zabudnú na svojich voličov, na to odkiaľ prišli. Vidíme to napríklad pri presadzovaní záujmov Slovenska v Bruseli. Porovnateľne veľké krajiny, ako napríklad Dánsko alebo Fínsko, si dokážu “vydupať” rôzne výnimky, iné podmienky. Naši poslanci jednoducho nemajú takýto “výtlak”. Preto je na mieste otázka, načo je nám europoslanec, ktorý nedokáže presadzovať záujmy Slovenska v Bruseli. My kandidujeme práve preto, aby sme obhajovali záujmy Slovenska v Bruseli, nie naopak. Som poslanec volený občanmi SR, nie občanmi EÚ. To znamená, že mám hájiť záujmy občanov SR a s tým do volieb ideme.

Keď to zhodnotíte, čo priniesla EÚ Slovensku ako pozitívum?

Tých pozitív je veľmi veľa. Som síce pomerne mladý, ale pamätám si rady na hraniciach. Tým, že som z východného Slovenska, tak občas chodím aj na Ukrajinu a tam si postojíte hodinu, dve, štyri. Čiže voľný pohyb tovaru, osôb, kapitálu – to je obrovská výhoda. Naše deti môžu študovať v zahraničí, ľudia môžu vycestovať za prácou, naše firmy môžu obchodovať v zahraničí. V rámci ekonomiky ide viac ako 80 percent exportu SR práve do krajín EÚ. Takisto štrukturálne fondy. Tie nám v mnohých smeroch pomohli, vybudovali sa cesty, polyfunkčné objekty, pomohlo to mestám a obciam. Bohužiaľ, dnes sú eurofondy na Slovensku synonymom korupcie a rozkrádania. Tam by som očakával zo strany Európskej únie prísnejšiu kontrolu a konzekvencie. Máme tu európskeho prokurátora, ktorý nedávno vznikol. Nemyslím si však, že je to najšťastnejšie riešenie. Skôr sa mali posilniť kompetencie OLAF-u, ktorý už má nejaké skúsenosti. Z môjho pohľadu, keď už tento prokurátor vznikol, je len otázkou času, kedy mu pribudnú ďalšie kompetencie. Nebolo by šťastným riešením, aby niekto cudzí mohol stíhať našich občanov.