Pčolinský chce, aby sa do limitu príjmov politickej strany započítavali aj členské príspevky

Bratislava 27. júna 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Rokovanie v druhom čítaní o koaličnom návrhu na zmenu volebných pravidiel zamestnáva poslancov NR SR v úvode ôsmeho rokovacieho dňa 46. schôdze. Poslanec za hnutie Sme rodina Peter Pčolinský, ktorý návrh víta, prichádza do pléna s pozmeňovacím návrhom, podľa ktorého sa má rozšíriť pôsobnosť navrhovaného limitu príjmov politickej strany počas jedného volebného obdobia Národnej rady SR okrem príjmov z darov, iných bezodplatných plnení, pôžičiek a úverov aj o príjmy strany z členských príspevkov

Poslanec za SaS Ondrej Dostál vo svojom vystúpení opäť kritizoval, že o návrhu rokujú v skrátenom legislatívnom konaní osem mesiacov pred voľbami. “Takto pred 24 hodinami takmer nikto netušil, že budeme o tomto návrhu rokovať. Teraz sme už v druhom čítaní a je pravdepodobné, že o 11-tej bude schválený ako celok. Nerozumiem, ako môže niekto takýto postup považovať za normálny. Legislatíva by sa mala prijímať štandardným zákonom,” povedal Dostál. Poslanec ako dôvod tohto návrhu vníma to, že koalícia chce obmedziť vznikajúcu stranu exprezidenta Andreja Kisku. Podľa neho nové politické strany budú pred voľbami v nevýhode oproti tým existujúcim, ktoré majú omnoho viac financií aj vďaka príspevkom od štátu.

Predseda poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák dnes povedal, že cez tretie strany možno obchádzať volebnú súťaž. “Tieto tretie strany, za ktorými niekedy nevieme kto je, môžu robiť antikampaň a ubližovať politickým stranám. Tretie strany by mali byť vylúčené z nášho právneho poriadku,” uviedol. Podpredseda NR SR Béla Bugár (Most-Híd) Dostálovi adresoval, že chce vyvolať napätie tým, že tvrdí, že koalícia chce obmedziť demokraciu. Dostál podal procedurálny návrh, aby vrátili návrh predkladateľom na dopracovanie.

Koaličný návrh na zmenu volebných pravidiel poslanci NR SR posunuli do druhého čítania v stredu večer. Cieľom návrhu koaličných strán SNS, Most-Híd a Smer-SD je vytvoriť rovnaké súťažné podmienky pre politické strany a politické hnutia súperiace vo voľbách o hlasy voličov. Zmeny volebných pravidiel avizoval v sobotu predseda SNS Andrej Danko. Podľa koalície vo voľbách by sa mali politické strany uchádzať o dôveru voličov predovšetkým svojím programom, politickou činnosťou a cieľmi tejto činnosti a nie len vynakladaním finančných prostriedkov na volebnú kampaň využívaním moderných marketingových nástrojov a obchádzaním ustanoveného limitu na volebnú kampaň prostredníctvom tzv. tretích strán. Ak zákon vo štvrtok schvália, bude platiť už aj pre volebnú kampaň do parlamentných volieb v marci 2020.

Návrh poslancov koaličných strán SNS, Most-Híd a Smer-SD na novelu zákona o volebnej kampani a zákona o politických stranách a politických hnutiach reaguje na poznatky z aplikácie pravidiel vedenia volebnej kampane vo voľbách vykonaných po nadobudnutí účinnosti zákona o volebnej kampani z roku 2014.

Podľa predkladateľov sa inštitút tretích strán minul účinku a neplní tie ciele a úlohy, pre ktoré bol do slovenského právneho poriadku zriadený. Politické strany a politické hnutia majú okrem iného podľa návrhu obmedzenia možnosti financovania, limit na volebnú kampaň tri milióny eur, zavádzajú sa maximálne členské príspevky.

Ďalej sa upravujú niektoré sankčné ustanovenia zákona o volebnej kampani. Upravuje sa spôsob ukladania sankcií, resp. zosúlaďuje sa spôsob ukladania sankcií so zákonom o politických stranách a politických hnutiach tak, že namiesto finančného rozpätia pokuty sa ustanovuje konkrétna pokuta vo výške dvojnásobku sumy, o ktorú politická strana alebo kandidát prekročili prípustnú sumu nákladov na volebnú kampaň.

V nadväznosti na tieto úpravy v zákone o volebnej kampani sa navrhuje v úzko súvisiacom zákone o politických stranách a politických hnutiach ustanoviť maximálnu sumu ročného členského príspevku, ktorú môže politická strana prijať od jedného člena, na sumu 10 000 eur. Tiež sa navrhuje, aby politická strana počas jedného volebného obdobia do Národnej rady Slovenskej republiky mohla prijať v súhrne najviac 3 500 000 eur z darov, iných bezodplatných plnení, pôžičiek a úverov.