Pčolinský: Aj v pakte o utečencoch môžu byť nášľapné míny

Bratislava 19. decembra 2018 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Poslanec za hnutie Sme rodina Peter Pčolinský hovorí, že minister Lajčák mal byť chlap a keď raz podal demisiu, mal si za ňou stáť. Podpisovanie dokumentov naformulovaných tak ako globálne pakty o migrantoch a utečencoch považuje za nebezpečné a o zákone o odvode obchodných reťazcov si myslí, že je to iba tunel do vrecák nominantov SNS

Hlavné správy: Máme za sebou politicky divoké obdobie. Čo si myslíte o Lajčákovej demisii-nedemisii?

Pčolinský: Boli sme svedkami divadelnej hry, kde pán Lajčák nám tvrdil, že o nič nejde, je to nezáväzné, a na druhej strane podal demisiu. Tak sa pýtam: prečo podal demisiu, keď o nič nešlo? A druhá vec: pán Lajčák sa mal zachovať ako chlap. Keď raz povedal, že podáva demisiu, tak si za tým mal stáť a mať svoju hrdosť. Ja tam vidím aj ústavný problém, a ten spočíva v tom, že v Ústave SR sa píše, že prezident prijíma demisiu člena vlády. Nepíše sa tam, že prezident môže neprijať demisiu člena vlády, alebo že prezident si môže zobrať čas na rozmyslenie a špekulovať čo s tým urobí. Demisia je jednorazový neopakovateľný akt, resp. právo člena vlády, pán Lajčák to právo využil, podal demisiu a prezident bol v tomto prípade len adresát, ktorý tú demisiu dostal.

Hlavné správy: Myslíte si, že ten cirkus súvisel aj s prezidentskými voľbami?

Pčolinský: Do určitej miery asi áno. Bolo až tragikomické, že strana Smer-SD kritizovala svojho ministra za postoj k migračnému paktu OSN a na druhej strane robili všetko preto, aby ho zachránili. Bolo to trápne divadlo.

Hlavné správy: Niektorí opoziční poslanci hovoria, že jediný ústavný spôsob, ako to s tou demisiou mohli čisto vyriešiť, bolo Lajčáka odvolať a následne znovu vymenovať.

Pčolinský: Teoreticky áno, ale vo výsledku je to úplne jedno. Keď človek raz podá demisiu, tak ju podá.

Hlavné správy: Bol prijatý druhý pakt, ten o utečencoch. Čo si o tom myslíte?

Pčolinský: Pán Lajčák je vychvaľovaný ako svetovo uznávaný diplomat, ale s diplomatmi takéhoto formátu už máme skúsenosti: pripravia dokumenty, ktoré naoko nič nehovoria, ale v skutočnosti sú pomerne zásadné a zaväzujúce. Myslím si, že veľmi dobre vedeli čo robia aj pri tom druhom pakte. Teraz je len otázka ako sa to odkomunikuje verejnosti, či povedia, že to je opäť len niečo nezáväzné, alebo sa objavia veci, ktoré sú v rozpore s národno-štátnymi záujmami Slovenska. Podobne ako v pakte o migrácii – v tom sa nachádzajú odstavce, ktoré hovoria o tom, že kritizovanie migrácie môže byť sankcionované, teda že médiá a subjekty, ktoré sa budú negatívne vyjadrovať k paktu o migrácii, môžu za to byť postihované. Nebude to síce trestný čin, iba priestupok s pokutou, ale aj tak, postihovať ľudí za kritiku migrácie je niečo šialené. A myslím si, že podobne aj v pakte o utečencoch môžu byť nášľapné míny.

Hlavné správy: Ako hodnotíte prijatie zákona o odvode obchodných reťazcoch?

Pčolinský: Oproti pôvodnému návrhu tam bola urobená zmena, ktorá vyňala z jeho pôsobnosti malé lokálne obchody, malé siete, takže dúfame, že to nebude mať dopad na slovenské firmy, slovenských predajcov. A najmä na dedinách, lebo tam, kde je iba jedna predajňa, jej likvidácia by znamenala katastrofu. Veď si predstavte, že by dôchodca mal chodiť do 30 km vzdialeného okresného mesta si chodiť kupovať základné potraviny. V princípe však sme proti tomuto odvodu, lebo sa obávame, že v konečnom dôsledku sa premietne do zvýšených cien potravín.

Hlavné správy: Viaceré strany kritizujú ani nie tak to, ako sa tie peniaze získajú, lebo veď samotný zámer urobiť trh pre potravinárov a poľnohospodárov spravodlivejším je dobrý, ale čo sa s vybranými peniazmi bude diať potom.

Pčolinský: To je druhá vec, ktorá nám prekáža. Oni síce vyberú od tých reťazcov povedzme 80 miliónov eur, ale tie sa stratia v rozpočte ministerstva pôdohospodárstva a nikto nevie, na základe čoho a komu ich potom pridelia. Preto my tento zákon považujeme iba za spôsob ako vytiahnuť peniaze z vrecák ľudí a dať ich nominantom SNS. Najjednoduchšie je vymyslieť nejakú novú daň alebo nové poplatky, veď ľudia to zaplatia. A potom sa tie peniaze nejako zázračne stratia. Ale dá sa to aj inak. My sme napríklad dávali pozmeňovací návrh k štátnemu rozpočtu, aby sa pre armádu kúpilo o jeden obrnený transportér menej, ide o sumu približne štyri milióny eur, a tieto peniaze aby sa presunuli na školstvo, konkrétne na obedy aj pre deti na osemročných gymnáziách.

Ivan Lehotský