“Chceme sa rozprávať so všetkými, aj s inovercami,” ako povedala. Dvakrát do týždňa pôsobí v pastorácii v “Centre starostlivosti Východ“”a v centre prvého príjmu. Priestory pastorácie migrantov Viedenskej arcidiecézy v Traiskirchene, kde Swienteková šesť rokov pôsobí, slúžia na “prežívanie pohostinnosti”, ako sa vyjadrila.
Swienteková s kolegami upozorňujú na ponuku pastorácie tak, že vychádzajú do tábora a ľudí priamo pozývajú.
“Sú tu ľudia, ktorí majú ako jedinú batožinu plastovú tašku, alebo sú telesne zranení,” opisuje pastoračná asistentka situáciu utečencov. “Ponuku prijímajú samozrejme predovšetkým kresťanskí migranti. Väčšina, ktorí k duchovným prichádzajú, pochádza z Nigérie, Arménska a Sýrie.” V centre pastorácie je pohostinnosť: “K nám môže prísť každý,” hovorí Swienteková: “Ide tu o to, aby sa stavali mosty.” Počas svojich návštev sa duchovní pastieri pokúšajú s migrantmi hovoriť. Spoločne s charitou, diakoniou a spolkom “Hnutie blížny” sa usilujú aj konkrétne pomáhať, kde je to možné.
Dôležitou súčasťou ponuky pastorácie sú aj bohoslužby v utorok a piatok. Štyria katolícki kňazi slávia svätú omšu, alebo bohoslužbu slova.
Swienteková zdôraznila zvlášť dôležitosť trpezlivosti v prístupe k utečencom: “Mnohí prichádzajú priamo zo situácie vojny a bojov. Tu je potrebná trpezlivosť, kým zistia, že ich chceme pozvať, že u nás je to inak.” Priestory, ktoré majú duchovní pastieri k dispozícii, ako je medzináboženská modlitebňa, majú byť “priestormi pokoja”, ako hovorí Swienteková.
“Ide o umožnenie novej orientácie. Často majú za sebou strašné zážitky a trpia tým, že nevedia, čo sa stalo s ich príbuznými. Teraz je čas, aby našli pokoj a chceme im ponúknuť miesto, kde je to aspoň trocha možné,“ opisuje situáciu pomocníčka duchovných.