Bratislava 22. januára 2020 (HSP/Foto:SITA-Marko Erd)
Poslanci SNS Jaroslav Paška a Anton Hrnko predložili v utorok do Národnej rady (NR) SR uznesenie k situácii v Iraku. Na základe tohto uznesenia mal parlament vyjadriť znepokojenie nad porušením medzinárodného práva nerešpektovaním zvrchovanosti Iraku. Zároveň v tejto súvislosti mala vláda SR bezodkladne ukončiť rokovanie s USA o uzavretí Dohody o obrannej spolupráci medzi Spojenými štátmi americkými a Slovenskou republikou. Nakoniec sa ale o tomto uznesení nerokovalo
Jeden z predkladateľov tohto uznesenia, Jaroslav Paška, neskôr na sociálnej sieti informoval, že pre neochotu koaličných partnerov, dôstojne a čestne sa vyjadriť k závažnému porušeniu medzinárodného práva americkou administratívou, však tento plánovaný bod programu prerokovaný nebol.
„Naši koaliční partneri (Smer – SD a Most -Híd) sa rozhodli vyhnúť diskusii a hlasovaniu o tejto záležitosti. (Žeby „zadné vrátka“?),“ uviedol Paška.
V návrhu uznesenia, o ktorom sa nakoniec nerokovalo, stálo: „Národná rada Slovenskej republiky v nadväznosti na politické postoje účastníkov závažných bezpečnostných incidentov v Iraku a uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 16/2020 z 15. januára 2020, vyjadruje znepokojenie nad porušením medzinárodného práva nerešpektovaním zvrchovanosti suverénneho štátu Irak konaním a prítomnosťou príslušníkov cudzích ozbrojených síl na jeho území.“
Uznesením žiadali vládu Slovenskej republiky, aby bezodkladne v celom rozsahu a s konečnou platnosťou odmietla návrh Spojených štátov amerických na uzavretie Dohody o obrannej spolupráci (Defense Cooperation Agreement – DCA) medzi Spojenými štátmi americkými a Slovenskou republikou a ukončila proces rokovania o tomto návrhu, a aby uložila ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí oznámiť Spojeným štátom americkým odmietnutie tohto návrhu Slovenskou republikou a ukončenie procesu rokovania o tomto návrhu.
SNS pri tom poukázala na skúsenosti Slovenska s okupáciou vojsk Varšavskej zmluvy. Pripomenula tiež nepísanú politickú dohodu, že po odchode vojsk v roku 1989 zo Slovenska už „nedopustia zopakovať situáciu, ktorá by viedla k opätovnému dlhodobému rozmiestneniu akejkoľvek cudzej armády na našom území“.
Paška neskôr v príspevku na sociálnej sieti dodal, že podnetom na predloženie takéhoto uznesenia boli aj verejné vyhlásenia amerického prezidenta Donalda Trumpa vyslovené v reakcii na legitímnu žiadosť irackého parlamentu a irackej vlády, aby všetky cudzie vojská urýchlene opustili zvrchované územie suverénneho irackého štátu, keď vyhlásil, že: „Ak nás požiadajú, aby sme odišli – a ak to budeme musieť urobiť za nie veľmi priateľských okolností -, uvalíme na nich sankcie, aké ešte nikdy nezažili, …. Ešte aj iránske sankcie budú popri nich vyzerať mierne, …. Neodídeme, kým nám za to nezaplatia…“
Takéto verejné vyhlásenia podľa Pašku totiž otvorene vypovedajú o tom, ako Spojené štáty americké vnímajú a „rešpektujú“ práva a suverenitu štátov, v ktorých si rozmiestnili svoje vojská a základne, resp. s akou mierou svojvôle si neraz aj vydieraním, či silou presadzujú vlastné záujmy na úkor hostiteľských štátov.
„Som presvedčený, že politickí predstavitelia, ktorí nemajú guráž takéto arogantné, diktátorské maniere okamžite, dôrazne odsúdiť, nie sú hodní reprezentovať a viesť slobodný, suverénny štát,“ dodal na záver.