Môj profil 
Predplatné
Nový svetový deň sa zaraďuje medzi viaceré svetové, modlitbové a akčné dni, ktorými Katolícka cirkev každoročne zameriava pozornosť na určité požiadavky a skupiny.
Pápež František zaviedol naostatok v r. 2015 Svetový deň zachovania stvorenstva (1. september). Už dlhšie existujú o. i.: Modlitbový deň za cirkev v Číne (2007), Svetový deň chorých (1993), Svetový deň mládeže (1986), Svetový deň pokoja (1968), Svetový deň masmédií (1967) a modlitieb duchovné povolania (1964), ako aj Svetový deň misií (1926) a Svetový deň migrantov a utečencov (1914).
Pápež chce podnietiť najmä skutky milosrdenstva pre ľudí v núdzi, pretože viera sa musí vždy vyjadrovať aj v skutkoch, ako vysvetlil:
„Želám si, aby sa kresťanské spoločenstvá v týždni pred 19. novembrom zasadzovali za vytvorenie mnohých príležitostí stretávania a priateľstva, ale aj solidarity a konkrétnej pomoci. Chudobných môžu potom aj pozvať k Eucharistii v túto nedeľu.“ Toto pozvanie je „priaznivou príležitosťou stretnúť sa s Bohom“ a je vyslovené nielen Cirkvi, ale „všetkým ľuďom dobrej vôle“. …
Pápež ďalej ostro kritizuje aj „nehanebné bohatstvo menšiny privilegovaných“ a zdôrazňuje, že tým sa chudoba na svete zostruje. „Bohatstvo kráča nezriedka spolu s nelegálnosťou a urážajúcim vykorisťovaním ľudskej dôstojnosti“ a chudoba sa šíri. Vzhľadom na to je „nemožné zostať nečinným, či dokonca to vzdať“. Chudoba nás denne vyzýva „tisícimi tvárami“ poznačenými zneužívaním, vyhraničovaním, násilím, mučením, chýbajúcimi šancami na vzdelanie, nezamestnanosťou, otroctvom, či nútenou migráciou“, ako píše František. …
„Chudoba má ničivé následky už pre mladistvých. Ničí ich podnikavého ducha a bráni im nájsť si prácu. Uspáva zmysel zodpovednosti a vedie k zhadzovaniu zodpovednosti z pliec a hľadaniu výhod. …
Pápež tiež uvádza ako príklad prístupu k chudobným svojho patróna sv. Františka z Assisi (1181/82-1226), ktorý sa rozhodol žiť s chudobnými. …
Chudobní ľudia nie sú „problém, ale skôr zdroj, z ktorého môžeme čerpať, aby sme podstatu Evanjelia mohli do seba prijať a žiť“, ako zdôraznil pápež. Môžu sa stať aj učiteľmi dôslednejšieho života viery: „Svojou dôverou a ochotou prijať pomoc nám triezvym, no radostným spôsobom ukazujú, aké dôležité je žiť z podstaty a celkom sa odovzdať do Božej prozreteľnosti.“ Chudoba nás súčasne pozýva „vyraziť von z nášho bezpečia a pohodlnosti“. Stáva sa postojom srdca, ktorý bráni, aby sme peniaze, kariéru a luxus považovali za cieľ života a zásadný predpoklad šťastia.“
„Ak sa naozaj chceme stretnúť s Kristom, tak sa musíme jeho tela dotknúť aj v trýznenom tele chudobných,“ napísal pápež. „Kristovo Telo v Eucharistii možno znovu nájsť v tvári najslabších bratov a sestier. Kresťania sú povolaní podať chudobným ruku, zahľadieť sa im do očí, objať ich, aby cítili teplo lásky, ktoré prelomí diabolský kruh osamelosti.“ Na chudobných predsa poukazuje aj Otčenáš, ktorý prosbou o chlieb „zachytáva výkrik tých, ktorí trpia nezabezpečenou existenciou a ktorým chýba to najnutnejšie pre život.“
