Podľa príspevku vo vatikánskych novinách „L´Osservatore Romano“ z utorka schválil orientačnú pomôcku argentínskych biskupov, ktorí skrze pápežský dokument „Amoris laetitia“ vidia otvorenú možnosť svätého prijímania pre katolíkov v cirkevno-právne problematickej situácii. „Nie sú nijaké iné interpretácie“, napísal František biskupom pastoračného regiónu Buenos Aires.
V apríli uverejnená pápežská exhortácia „Amoris laetitia“ o otázkach manželstva a rodiny uvádza v poznámke pod čiarou, že „Eucharistia nie je odmena pre dokonalých, ale veľkodušný uzdravujúci prostriedok a pokrm pre slabých“. Poznámka sa vzťahuje na veriacich, ktorí žijú „v objektívnej situácii hriechu“, to sa podľa katolíckej náuky týka osôb, ktoré pri existujúcom cirkevne uzavretom manželstve žijú v novom vzťahu. O záväznosti a výklade tohto miesta sa odvtedy intenzívne diskutuje.
V liste pápež František podľa „L´Osservatore“ napísal, že kňazi by mali viac praktizovať pastoračný postoj rozlišovania. Ďalej zdôrazňuje, že „Amoris laetitia“ je plodom práce a modlitby celej Cirkvi so sprostredkovaním dvoch synod a pápeža. Uvádzame list v plnom znení:
Mons. Sergío Alfredo Fenoy, delegát pastoračnej oblasti Buenos Aires
Milovaný brat:
Dostal som dokument z pastoračnej oblasti Buenos Aires,
„Základné kritériá ôsmej kapitoly Amoris Laetitia. Ďakujem veľmi pekne, že ste mi to poslali. Ďakujem vám za prácu, ktoré ste na tom vykonali – pravý príklad sprevádzania kňazov… a my všetci vieme, aká potrebná je táto blízkosť biskupa ku svojmu kléru a kléru ku svojmu biskupovi. „Najbližším“ blížnym biskupa je kňaz a prikázanie milovať svojho blížneho ako seba samého sa pre nás biskupov začína presne u našich kňazov.
Tento dokument je veľmi dobrý a dokonale vysvetľuje zmysel VIII. kapitoly Amoris Laetitia. Nie sú nijaké iné interpretácie. A ja som si istý, že to urobí veľa dobrého. Nech Pán odmení toto úsilie pastoračnej lásky.
A práve pastoračná láska nás pohýna k tomu vyjsť von a stretávať sa s tým, čo sú vzdialení a keď ich nájdeme, začať s nimi kráčať po ceste uvítania, sprevádzania, rozlišovania a integrácie do cirkevného spoločenstva. Vieme, že je to namáhavé, že to znamená pastoračný prístup „človeka k človeku“, ktorý sa neuspokojí s programovými, organizačnými alebo právnymi zásahmi, hocijako potrebné by boli. Jednoducho uvítať, sprevádzať, rozlišovať, integrovať. Z týchto štyroch pastoračných postojov sa najmenej pestuje a praktizuje rozlišovanie a ja považujem formáciu v rozlišovaní ako osobnú, tak pre spoločenstvo, v našich seminároch a na farnostiach za naliehavú záležitosť.
Na záver by som rád pripomenul, že Amoris Laetitia bola plodom práce a modlitby celej Cirkvi s mediáciou dvoch synod a pápeža. Z tohto dôvodu odporúčam kompletnú katechézu exhortácie, čo určite pomôže k rastu, posilneniu a svätosti rodiny.
Ešte raz vám ďakujem za prácu, ktorá bola vykonaná a povzbudzujem vás, aby ste pokračovali v napredovaní v rôznych spoločenstvách diecézy, v štúdiu a katechéze Amoris Laetitia.
Prosím nezabudnite sa modliť a povzbudzovať iných k modlitbe za mňa.
Nech vás Ježiš žehná a Svätá Panna opatruje.
S bratským pozdravom František
Vatikánske noviny podávajú smernice argentínskych biskupov na použitie exhortácie „Amoris laetitia“ tak, že pripustenie ku sviatostiam nemôže byť všeobecným „povolením“, ale iba výsledkom procesu rozlišovania v jednotlivom prípade, ktorý duchovný sprevádza „osobne a pastoračne“. Táto cesta sa nekončí „nutne vo sviatostiach“, ale môže viesť aj k inej účasti na živote Cirkvi.
Znovu zosobášeným rozvedeným sa má zdôrazniť možnosť spolužitia so sexuálnou zdržanlivosťou. To však vždy nepredstavuje praktizovateľné riešenie. Ak je napríklad vina postihnutého obmedzená, alebo z nového vzťahu hrozí poškodenie detí, „Amoris laetitia“ otvára „možnosť prístupu ku sviatostiam zmierenia a Eucharistie“, ako uvádzajú biskupi.
To sa však nemá chápať ako neobmedzený prístup ku sviatostiam, ani to nie je oprávnené v každej situácii. Úlohu tu napríklad zohráva trvanie nového zväzku, opakované stroskotanie vzťahov, alebo hodnotenie vlastnej životnej situácie.
Dôležité je preskúmanie svedomia postihnutých. V prípade „nevyriešených nespravodlivostí“ je prijímanie sviatostí „zvlášť pohoršujúce“. Biskupi radia tiež, aby sa pristupovanie ku sviatostiam konalo „diskrétnym spôsobom“ predovšetkým, ak možno očakávať konflikty. Ani klíma porozumenia a otvorenosti nesmie vytvoriť „zmätenie vzhľadom na náuku Cirkvi o nerozlučiteľnosti manželstva“, ako citujú noviny argentínskych biskupov.