“Vláda Srbskej republiky však túto dohodu prijala a má povinnosť ju zrealizovať,” upozornil.

Situácia na severe Kosova je podľa neho pokojná, ale veľmi napätá. Občania si robia starosti o svoju budúcnosť a budúcnosť svojich rodín, povedal Pantič. “Sme znepokojení, pretože neboli vyriešené všetky otázky, ktoré Srbov v Kosove trápia. Predovšetkým otázka eventuálneho občianstva,” spresnil. Upozornil, že kosovskí Srbi nechcú súhlasiť s bruselskou dohodou dovtedy, kým nebude presne definovaných všetkých 15 bodov a kým si nebudú istí, že budú aj naďalej občanmi Srbskej republiky.

Srbi na severe Kosova podľa Pantiča viackrát vyhlásili, že nechcú žiť v tzv. nezávislom Kosove. To vyplýva aj z referenda, ktoré sa konalo vlani 15. februára a drvivá väčšina kosovských Srbov sa v ňom vyjadrila, že je proti zavedeniu albánskych inštitúcií, pripomenul Pantič, ktorý prišiel do Bratislavy spolu s úradujúcim starostom Kosovskej Mitrovice Dragišom Vlaškovičom na pozvanie Slovensko-ruskej spoločnosti.

Srbsko-kosovský dialóg o normalizácii vzájomných vzťahov pokračoval v utorok v Bruseli za sprostredkovania šéfky európskej diplomacie Catherine Ashtonovej ďalším kolom rokovaní na úrovni premiérov. Rozhovory pokračujú dnes. Normalizácia vzťahov medzi Prištinou a Belehradom je podmienkou otvorenia prístupových rokovaní EÚ so Srbskom, čo tlak na Belehrad ďalej zvyšuje. Aj Prištine však ide o veľa, napríklad o uzavretie asociačnej dohody s EÚ.

Srbsko a Kosovo sa dohodou, ktorú 19. apríla parafovali premiéri Ivica Dačič a Hashim Thaci, zaviazali, že si vzájomne nebudú podkopávať úsilie o integráciu do EÚ a nebudú podnecovať k takémuto počínaniu ani iné štáty.

Podľa dohody budú právomoci srbskej komunity na severe Kosova vyplývať z kosovskej legislatívy a Európskej charty miestnej samosprávy. Severné Kosovo by malo disponovať špeciálnymi autonómnymi právami, ktoré naň prenesie Priština. Ich súčasťou bude právo mať vlastného prezidenta, vlastný parlament i akúsi formu vlády.

Región by mal mať vlastného policajného veliteľa, ktorý bude mať na starosti štyri severokosovské obce obývané Srbmi. Aj policajti na severe Kosova budú platení kosovským ministerstvom vnútra.

Ešte v tomto roku by sa mali uskutočniť v oblasti regionálne voľby. Určenie podmienok, za ktorých sa uskutočnia, ako aj stanovenie ich termínu sú považované teraz za dôležité prvky pri implementácii obsahu dohody v praxi, ktorá si však vyžiada aj harmonogram realizácie ďalších dohodnutých krokov.

Srbi žijúci na severe Kosova dohodu oficiálne odmietli a proti nej sa opakovane vyslovila aj Srbská pravoslávna cirkev na čele s patriarchom Irinejom.

Kosovo jednostranne vyhlásilo nezávislosť od Srbska vo februári 2008. Belehrad tento akt doposiaľ neuznal, rovnako ako päť členských krajín EÚ – Slovensko, Španielsko, Grécko, Cyprus a Rumunsko.

Na severe Kosova žije približne 60.000 Srbov, ktorí neuznávajú hranice Kosova so Srbskom a odmietajú sa podriadiť inštitúciám Prištiny.

Prinášame rozhovor s Krstimirom Pantičom

Srbsko-kosovský dialóg o normalizácii vzájomných vzťahov pokračuje v Bruseli za sprostredkovania šéfky európskej diplomacie Catherine Ashtonovej ďalším kolom rokovaní na úrovni premiérov.

Bratislavu v týchto dňoch navštívili bývalý a súčasný primátor etnicky rozdeleného mesta Kosovská Mitrovica, Krstimir Pantič a Dragiša Vlaškovič. TASR v tejto súvislosti prináša rozhovor s Krstimirom Pantičom, ktorý je zároveň námestníkom šéfa kancelárie srbskej vlády pre Kosovo.

-Aká je súčasná situácia na severe Kosova a enklávach obývaných Srbmi s ohľadom na bruselskú dohodu? Čo by vlastne reálne v teréne znamenalo jej plnenie?-

Situácia v Kosove a Metohiji je pokojná, ale veľmi napätá. Občania si robia starosti o svoju budúcnosť a bezpečnosť svojich rodín a vo všeobecnosti o budúcnosť v Kosove a Metohiji. Najnovšia dohoda, podpísaná v Bruseli 19. apríla, je aj podľa kosovských Srbov a podľa vyjadrení najvyšších srbských predstaviteľov najviac, čo sa v tejto chvíli mohlo dosiahnuť. Neuspokojuje však všetky naše záujmy, a preto Srbi žijúci v Kosove vyjadrili svoj nesúhlas a jasne dali najavo, že sa nebudú podieľať na plnení tejto dohody. Vláda Srbskej republiky však túto dohodu prijala a má povinnosť ju zrealizovať. V týchto dňoch v Bruseli prebiehajú rokovania: predseda vlády (Ivica) Dačič rokuje s predsedom vlády dočasných inštitúcií v Kosove Hashimom Thacim o termínoch realizácie tohto plánu. Sme znepokojení vzhľadom na skutočnosť, že tento plán nevyriešil všetky otázky, ktoré trápia Srbov v Kosove. Predovšetkým otázka eventuálneho občianstva, nútenia Srbov, aby prijali albánske občianstvo a doklady, ktoré vydáva tzv. ministerstvo vnútra Kosovskej republiky. To sú niektoré základné otázky, ktoré touto dohodou nie sú vyriešené, a pre to Srbi nechcú túto dohodu prijať, kým každý z 15 bodov nebude precízne zadefinovaný a kým sa budúcnosť srbského národa nezadefinuje takým spôsobom, že kosovskí Srbi budú spokojní a budú si istí, že aj naďalej budú občanmi Srbskej republiky a budú mať všetky práva a povinnosti ako všetci ostatní občania Srbskej republiky.

-Môže byť reálny scenár, podľa ktorého sever Kosova vyhlási nezávislosť?-

Srbi na severe viackrát vyhlásili, že nechcú žiť v tzv. nezávislom Kosove. Toto nám vyplýva aj z referenda, ktoré sme mali vlani 15. februára a v ktorom sa 99,5 percenta občanov vyslovilo proti nastoleniu albánskych inštitúcií na severe. To však neznamená, že Srbi zo severu Kosova chcú podniknúť akési rozdelenie Kosova a Metohije; pre nás je Kosovo súčasť Srbskej republiky. My len nechceme, aby sa na severe zrušili srbské inštitúcie a vznikli inštitúcie krajiny, ktorú neuznáva ani naša vláda a neuznávajú ju ani Spojené národy. Na toto Srbi aj upozorňovali a naznačili možnosť sformovala parlamentu autonómnej oblasti Kosova a Metohije – severnej časti, ale to v žiadnom prípade neznamená, že my chceme rozdelenie Kosova. Je to však podľa názoru Srbov jediný spôsob, aby sa ochránili naše legitímne záujmy, predovšetkým zotrvanie v Kosove a Metohiji.

-Išlo by len o severnú časť?-

Na základe platformy prezidenta republiky Tomislava Nikoliča, deklarácie, ktorá bola prijatá srbskou Skupštinou, by to spoločenstvo srbských okresov zahŕňalo všetky okresy, kde tvorí srbské obyvateľstvo väčšinu. Zo začiatku by to boli štyri okresy na severe s možnosťou, že sa k nim pridajú všetky okresy a oblasti, kde Srbi činia väčšinu a v ktorých sú kompaktní.

-Môžu podľa vás v Kosove opäť vypuknúť nepokoje či konflikt?-

Nepokoje sú vždy možné. Verejnosť však musí vedieť, že Srbi nikdy neboli príčinou týchto nepokojov, vyvolávali ich albánski extrémisti. Žiaľ, niekedy aj za podpory a tichého súhlasu časti medzinárodného spoločenstva a pasívneho prizerania sa medzinárodných jednotiek, ktoré nechceli či nesmeli zastaviť násilie voči Srbom. Pripomeniem len pogrom kosovských Srbov z marca 2004, keď boli desaťtisíce Srbov vyhnané z domovov, zničených bolo vyše 150 kostolov a chrámov a do desať Srbov prišlo o život. Násilie bolo údajne výsledkom pomsty za utopenie dvoch albánskych chlapcov v rieke Ibar.

-Srbský premiér Ivica Dačič sa podľa médií vyjadril, že Belehrad kosovským Srbom zruší pracovné miesta a platy. Môže sa toto stať v praxi?-

Pokiaľ viem, predseda vlády Ivica Dačič nevyhlásil, že vláda Srbskej republiky zruší platy a pracovné miesta, ktoré majú Srbi v Kosove a Metohiji. Vyjadril sa, že srbská vláda nemá zámer podniknúť niečo, čo by bolo v rozpore so záujmami Srbov žijúcich v Kosove, a že vláda chce, aby túto dohodu z Bruselu zrealizovala spolu s kosovskými Srbmi. Vicepremiér Aleksandar Vučič podotkol, že Srbsko nemá rezervný národ v Kosove a Metohiji, a Srbi žijúci v Kosove uviedli, že nemajú rezervný štát a jediná vláda, ktorej môžu veriť, je vláda Srbskej republiky, s ktorou chcú spolupracovať. To je pokrok, ktorý je v tejto chvíli postačujúci. Som si istý, že severokosovskí Srbi i srbská vláda nájdu spoločný jazyk a podarí sa im dohodnúť o spoločných záujmoch, čo je najmä pokračovanie v európskych integráciách, zachovanie srbských inštitúcií v Kosove a predovšetkým zotrvanie Srbov na území Kosova a Metohije.

-Prichádza v Srbsku do úvahy referendum o bruselskej dohode?-

Samozrejme, možnosť uskutočnenia referenda existuje. Dostali sme od vlády Srbskej republiky ponuku, aby sa v republike konalo referendum spojené s bruselskou dohodou. V súčasnosti je otázka referenda odložená. Či opäť bude požiadavka na jeho vypísanie, v tejto chvíli povedať neviem. Ústavný súd, ako sme počuli, sa však veľmi skoro bude zaoberať otázkou ústavnosti a zákonnosti nielen najnovšej dohody s Bruselom, ale aj nariadení predchádzajúcej srbskej vlády.

-Aká je situácia srbských navrátilcov?-

Žiaľ, ani po 14 rokoch medzinárodné spoločenstvo nevyvinulo väčšie a významnejšie úsilie v záujme návratu 250.000 Srbov a ďalších Nealbáncov do Kosova. To je aj ukazovateľ toho, do akej miery si Albánci skutočne želajú, aby bolo Kosovo multietnické prostredie a do akej miery si želajú spoločný život so Srbmi. Sme svedkami každodenného terorizovania, vyháňania, šikanovania Srbov, ktorí žijú v Kosove; nemožnosť opätovného nadobudnutia vlastníctva svojho majetku – toto všetko bráni návratu Srbov do Kosova. Ak medzinárodné spoločenstvo skutočne chce, aby sa kosovský problém vyriešil pokojným, spravodlivým a dlhodobým spôsobom, musia sa zvážiť aj záujmy Srbska a srbského národa, musí sa umožniť vysídlencom návrat do ich domovov a navrátenie uzurpovaného majetku.

-Ako sa vy pozeráte do budúcnosti?-

Želaním kosovských Srbov i Srbov žijúcich v centrálnom Srbsku, rovnako ako aj vlády i prezidenta Nikoliča je to, aby Srbsko pokračovalo v ceste k európskym integráciám. Domnievame sa, že geograficky i historicky sme súčasťou Európskej únie a je potrebné, aby sme boli členmi európskej rodiny národov. Aj my však, rovnako ako všetky ostatné krajiny, očakávame, aby sa vláde Srbskej republiky nekládli podmienky, ktoré sa nekládli ani jednému ďalšiemu štátu, ktorý sa chcel stať členom Európskej únie.