Nazdar, Jožo, vieš, prečo televízna stanica sa volá kanál? 

Samozrejme, že viem: prostredníctvom týchto kanálov sa šíria rôzne… nechutnosti.

Geniálne! Si ozajstný diplomat. Keď sledujem tie televízne kanály a iné média, čo všetko šíria o situácii v Katalánsku, tak to sú samé nechutnosti, nezmysly a somariny. 

A čo by si chcel? Naše média dokážu prekrútiť aj normálne udalosti, ale to, čo sa teraz deje v Katalánsku, je tak trochu vzdialenejšie od normálu. Katalánci vyhlásili nezávislosť a hneď im Madrid pristrihol krídelká. Zaviedol článok 155, fakticky zrušil autonómiu Katalánska, začína prenasledovať a zatýkať „separatistov“. A na margo referenda z Madridu odznelo, že „referendum je zbraň diktátorov“. Takže takto v Španielsku berú slobodný prejav vôle ľudu… Aj keď absolútne nechápem, čo má spoločné katalánske referendum s diktatúrou… 

Fakt, je tam poriadny chaos. Pred španielsky súd v Madride sa vo štvrtok dostavili niektorí členovia rozpusteného katalánskeho kabinetu a parlamentu. Ale odvolaný katalánsky premiér Carles Puigdemont zostal v Bruseli. Nie je somár, vie, že ho v Španielsku či v Katalánsku hneď zabasnú. Určite tam bude ešte horúco. 

To bude. Vlastne obidve strany zapríčinili situáciu, ktorú nik nechcel. Veď Madrid nemienil zlikvidovať Katalánsko ako také. Ale Barcelona to tiež nemyslela príliš zle – chcela pre seba vyjednať lepšie podmienky. Ale aj prví, aj druhí to tak trochu prehnali: Katalánci sa poponáhľali s vyhlásením nezávislosti a španielska vláda nastolila skutočnú diktatúru a pokojne porušuje španielske zákony a ústavu. Sotva takto upokojí „separatistov“. 

Ale objektívne vláda má pravdu: obhajuje priority teritoriálnej celistvosti. Katalánci usporiadali nepovolené referendum a je to vlastne protištátna činnosť, možno aj vlastizrada. Preto všetky európske štáty podporujú konanie španielskej vlády. 

Ale na druhej strane, podľa tej istej španielskej ústavy, Katalánci majú právo požiadať o referendum a centrálna vláda by mala dať možnosť Kataláncom vyjadriť svoju vôľu. Katalánci nerobili Majdan, mierovou cestou žiadajú o nezávislosť svojho regiónu. Opierajú sa o históriu a sú presvedčení, že katalánsky národ má právo mať vlastný štát – tvrdia, že Katalánci, to nie sú Španieli a chcú mať svoj štát. Nehovoriac o tom, že už nechcú byť „donorom“ a stále zachraňovať celú zaostalú a neschopnú španielsku ekonomiku.

Je to menšia slepá ulička: na jednej strane je tu istý pach separatizmu a na druhej strane je p+rávo národov a regiónov na sebaurčenie. A Európska únia zatiaľ nevie, čo s tým. Podporuje španielsku vládu, lebo v tomto prípade môže použiť aspoň jeden argument, že sa snaží o zachovanie celistvosti Španielska. Ale čo sa týka práva národov na sebaurčenie, v tomto prípade Brusel, Berlín, Paríž a ostatné nevedia, ako to riešiť.

Možno sa niečo zmení po voľbách v Katalánsku, ktoré španielska vláda určila na 21. decembra. Ale to nejako upokojí situáciu, ak väčšina Kataláncov bude hlasovať za spoločný štát. Madrid v to dúfa, pretože aj v samotnom Katalánsku obyvateľstvo je v tejto otázke rozdelené takmer 50 na 50. Madrid dúfa, že zvíťazia prívrženci spoločného štátu a preto bude mať rozviazané ruky: mať zákonné páky na to, aby situáciu riešil po svojom. Potom sa tým ospravedlní aj situácie, keď bude nútený používať silu. Inak to bude mať veľmi ťažké.

Ale už aj teraz je to fakticky jedno, čo rozhodne fakticky už ilegálna katalánska vláda. Navyše ju Madrid rozpustil a jej členov vypočúva a zatýka… Podľa mňa, Madrid mohol rozohrať šachovú partiu s neurčitým výsledkom: mohol zavolať katalánskeho premiéra na rokovania a pokúsiť sa nejako sa s nim dohodnúť. V každom prípade by to vyzeralo demokratickejšie. Ale španielska vláda naopak začala zatýkať „separatistov“ a dala najavo, že Katalánsko stratí aj tú autonómiu, ktorú má. Je to slepá ulička. 

Je to klasický prípad použitia sily. Je jasné, že Katalánci nemajú na to, aby oponovali: nemajú to jasné ani vo vlastných radoch, takže nedokážu sa brániť. Madrid nastolí v Katalánsku tvrdú diktatúru a cenzúru médií – a je po demokracii. Európska únia ani nemukne. A ak sa v radoch Kataláncov nájde dostatok ľudí, ktorí budú ochotní bojovať o nezávislosť, budeme tam mať druhé Severné Írsko. Alebo, ak chceš, Donbas… V každom prípade to bude strašne zamotané.

Som zvedavý, či Brusel vydá Madridu toho Puigdemonta. Na jednej strane je mimo územia Španielska, ale na druhej strane na území EÚ. To je pekná krížovka. 

Neviem, neviem. Možno sa Puigdemont ako Julian Assange schová na nejakej ekvádorskej ambasáde a potom sa to všetko bude naťahovať ešte roky… Ale to, že Katalánci v dohľadnej budúcnosti svoju nezávislosť nezískajú, je jasné, ako facka. Demokracia a právo národov na vyjadrenie svojej vôle je to jedná vec, ale štátne záujmy je druhá. A kompromis je často prakticky nemožný. Príkladov máš, koľko len chceš: Podnestersko, Donbas, Abcházsko, Južné Osetsko… A Katalánsko je iba na polceste, aby sa tiež stalo nepuznaným štátom…

Eugen Rusnák