Bratislava, 2. júla 2017 (HSP/Foto: TASR-AP-Fabian Bimmer, File)

Žijeme v začarovanom kruhu. Starú politickú garnitúru obviňujú z korupcie, podvodov a rozkrádania. Prichádza nová garnitúra – a obviňujú ju z rovnakých hriechov. Prichádza ďalšia – a všetko sa zasa opakuje. Je nejaké východisko? Koho potom máme voliť?..

Nazdar, Jožo. Prečo si taký rozrušený? Čo sa zasa stalo v našej bohabojnej krajine?

Bol som na protikorupčnom mítingu. Riešili sme tam, ktorí politici sú korupčníci a ktorí nie sú a koho máme voliť a koho nemáme. No a ako vždy sa podobná debata premenila na chaos.

Tomu sa nečudujem. Hľadali ste čestných a nepodplatiteľných politikov. Nuž, je to veľmi ťažké – hľadať čiernu mačku v úplne tmavej izbe a hlavne vtedy, keď tam tá mačka nie je… Všetci politici sú rovnakí a je medzi nimi iba nepatrný rozdiel.

Ale na mítingu tí a tí presviedčali, že sú nepodplatiteľní a čestní, ale tí druhí sú korupčníci a podvodníci. Človeku sa hlava točí. Už ani neviem, komu mám veriť a koho môžem voliť.

Poviem ti, že úplne čestní a nepodplatiteľní politici neexistujú. Je to choroba povolania. Je to vesmírny zákon. Inak by to bolo proti prírode. Tak ako slepý nemôže pracovať ako chirurg, alebo nemý nemôže počítať s  kariérou operného speváka, tak aj politik nemôže byť kryštálovo čistý a čestný. Potom by to nebol politik…

Preháňaš. Čestní ľudia existujú a preto predsa musia byť aj čestní politici. Iba my stále volíme akýchsi pochybných… Ak by čestní politici prišli k moci, všetko by bolo inak, určite lepšie.

Hovorím ti, potom by to bolo proti prírode. Ale zákony prírody nik nemôže zrušiť. Ty si idealista. Pozri sa, aj keby k moci prišiel kryštálovo čestný človek, moc a okolnosti ho zmenia. Jednoducho to sú pravidlá hry. A tomu sa nedá ani odolať, ani to zmeniť.

Ale ty si naopak pesimista. Hovoríš kraviny. Ak som čestný človek a stanem sa, povedzme, prezidentom, premiérom, ministrom, poslancom, nedokážem byť čestným aj naďalej?

Samozrejme, že nie. Fajn, presvedčíš sa o tom sám. Zahráme si takú hru. Ty si ideálne čestný a zásadový človek a dostal si sa do veľkej politickej funkcie. A chceš robiť iba dobre. A ničoho sa nebojíš. Si hrdina. A uvidíš, ako ťa okolnosti zmenia a ani nemukneš.  

Prosím ťa, somarina. Čo mi to chceš dokázať? Ak chcem byť čestný, tak aj zostanem a nič ma nezmení. Nepodľahnem tlakom, nebudem korupčníkom, nebudem kradnúť a podvádzať…

Dobre – dobre. Fajn, dostal si sa do funkcie. Dlho a ťažko si o to miesto bojoval. Teraz máš veľké možnosti. Vieš, že všetci pred tebou to využívali, aby sa nabalili, aby umiestnili na teplé mestečká členov svojej rodiny, aby pre seba niečo vybavili. A vieš, že aj ostatní by na tvojom mieste to robili rovnako. A ty budeš somár a to nebudeš robiť?

A nebudem! Dohodli sme sa, že budem čestný, nebudem kradnúť, nepodľahnem tlakom.

Fajn, beriem to. Tak potom budeš patriť k zlomku percenta tých politikov a úradníkov, ktorí nekradnú, nepodvádzajú a neberú úplatky. Podobných politikov môžeme vystavovať v múzeách a vešať pri nich tabuľku „Vzácny ojedinelý exemplár, vo voľnej prírode sa vyskytuje veľmi zriedkavo“. Dobre, nech nebudeš kradnúť. Ale v politickom lese je stovka ďalších pascí. Vezmeme to, povedzme, ľudsky. Ľuďom treba pomáhať? Treba. A v prvom rade komu treba pomáhať? No samozrejme, príbuzným, kamarátom, spolubojovníkom. Ak ťa kamarát poprosí umiestniť jeho syna na teplé mestečko – odmietneš ho? Aký si potom kamarát? Aký si kresťan? Za akého človeka ťa začnú považovať? Všetci sa dozvedia, že si odmietol kamaráta. Mnohí to dokážu odmietnuť?

Ja by som odmietol. Potom by to bolo rodinkárstvo či niečo také. Opakujem – som čestný.

Fajn, aj to beriem. Ale, povedzme, nejaký občan ti vybavil zriedkavý liek a tým zachránil život tvojmu synovi. A teraz potrebuje tvoju pomoc – je to jedno, akú. Odmietneš ho, nepomôžeš mu? Čo si potom za človeka? Iba povieš, že si čestný?  

No neviem, potom by to bolo využívanie služobného postavenia či čo… Ale aj to by sa dalo urobiť rôznymi spôsobmi – bez porušenia zákonov, etiky a iných pravidiel a predpisov.

Nuž, aj to beriem. Ideme ďalej. Istí podnikatelia, spoločnosti, fyzické osoby ti pomáhali, aby si sa dostal tam, kde si: financovali tvoju volebnú kampaň, zariaďovali rôzne veci, skrátka, pomohli ti dostať sa do funkcie. Neodplatíš im to dobrom? Teraz potrebujú nejaké zákazky, povolenia, hocijakú inú pomoc. Odmietneš, vykašleš sa na nich, povieš, že chceš mať čisté ruky? Zachováš sa ako nevďačný človek, ktorý si nepamätá dobro?

Potom by to bola korupcia v tej alebo inej forme. Ale veď sme sa dohodli, že budem čestný človek, čestný politik a budem konať iba v súlade so zákonom a budem mať čisté ruky.

Samozrejme. Takže okašleš tých, ktorí ti pomohli? Čo o tebe povedia ľudia? Že si prijal pomoc, ale potom sa nevďačne vykašľal na tých, ktorí ti pomohli. Budeš „slávny“. A čo potom? A vieš, že sa už nabudúce nedostaneš do svojej funkcie a na ďalších voľbách prepadneš? Lebo ti už nik nepomôže, nepodporí – všetci budú vedieť, že darmo budú pomáhať človeku, ktorý okašliava tých, ktorí mu pomohli. A pritom dodržujeme pravidlá hry – si čestný človek a chceš urobiť iba to najlepšie pre túto krajinu a pre tento ľud. Ale ako to urobíš, ak ťa nabudúce už nezvolia a svoje plány nezrealizuješ?

Ale začínaš si vymýšľať také podmienky, aby si ma zahnal do kúta a aby som nemal iné východisko. Ale človek či politik, ak chce byť čestným, tak napriek všetkému môže byť.

Veď nevymýšľam nejaké neordinárne výnimočné podmienky – s týmto všetkým sa politici stretávajú každý deň. Je to bežná prax, rutina. A ďalej. Určite vieš, že sám všetko nezvládneš. Aby si niečo dokázal, musíš mať okolo seba svojich ľudí, spolubojovníkov, ansámbel. A preto musíš okolo seba vytvoriť dobrý „orchester“, nemôžeš si vziať hocikoho z ulice a dať mu zodpovednú úlohu. Musí byť „tvoj“…

Samozrejme, musím mať okolo seba svojich ľudí, aby robili to, čo treba, aby mali rovnaké názory a ciele. Samozrejme, musím si vytvoriť svoju „armádu“, inak nič nezvládnem.

No a zasa sme pri tej korupcii. Nemáš inú možnosť, ako okolo seba – na teplé mestečká usadiť svojich ľudí.  Nie je to korupcia? Môže sa tomu vyhnúť aspoň nejaký politik?   

Tak už neviem… Čo potom – nikomu nemôžeme veriť, koho potom máme voliť? Čo s tým?

Nuž, všetko má svoje zákonitosti. Prví politici idú do politiky, pretože chcú moc a chcú sa nabaliť. Druhí chcú urobiť všetko dobré, ale keď sa dostanú do „terénu“, uvidia, aké sú pravidlá hry, a to, že inak sa nedá – tiež sa zmenia. Jednoducho okolnosti nepustia. Rob čo chceš, ale viac či menej sa do toho predsa namočíš. Potrebuješ svojich ľudí, nemáš inú možnosť, ako sa tak alebo inak odvďačiť alebo pomôcť niekomu a pod. A nech budeš čistý ako destilovaná voda, ale keď sa dostaneš do kontaktu s „inou vodou“, zmení sa zloženie aj tej ideálne čistej vody. Zatiaľ iné zákony nik nevymyslel.

Toto je čistý pesimizmus. Tak potom všetko môžeme zabaliť? Nikoho nemôžeme voliť?

Ale prečo? Napríklad, taký „kompromis“. Môžeš voliť tých, ktorí budú čestnejší, ako ostatní, ktorí sa do korupcie, podvodov a rozkrádania namočia čo najmenej.

Preboha, a toto je čo za perspektíva? To je choré! Iná cesta nie je? Ozaj nie sú skutočne čestní politici, ktorí vôbec nebudú kradnúť, nezamiešajú sa do korupcie, nijako sa nenamočia?

Možno sú aj takí. Veď aj niektoré ryby vedia lietať. Ale je ich mizerne málo. Hľadaj, dedukuj, rozmýšľaj. Voľ takých, ktorí to asi ozaj myslia vážne. Iné ti neporadím.

Tak si mi príliš nepomohol. Ozaj politika je to rybník so strašne mútnou vodou a je veľmi ťažké nájsť v ňom ryby, ktoré vedia lietať. Nuž, hľadajme, čo iné nám zostáva?..

Eugen Rusnák