Ahoj, Jožo. Už tomu prestávam rozumieť. Čo sa to vlastne deje? Pred niekoľkými rokmi to si ani v zlom sne človek nemohol predstaviť. Ukrajinskí diverzanti sa pokúsili prebojovať na územie Ruska. Je to blázinec. Je to vôbec pravda? Jedni tvrdia, že je, druhí, že je to somarina, tretí poklepkávajú si po hlave a hovoria, že sú obidve strany to nemajú v hlave v poriadku. Už ani neviem, čomu mám a čomu nemám veriť…

Nuž, podľa mňa, je to asi skutočnosť: podobné divadielko by sa asi nedalo zinscenovať. Takže to sa asi ozaj stalo. A to, že to bolo bláznovstvo, tak v tom máš úplnú pravdu. Vyzerá to tak, že na Ukrajine niektorí majdanutí sa premenili na čistých majdownov – jednoducho im šibe. Keď sa niekto uchýli k otvoreným teroristickým činom – je to ozaj choré.

Ale veď ukrajinské vedenie tvrdí, že sa také nič nestalo. Komu máme veriť? Možno ozaj Kyjev v tom nemá prsty? Možno sa také niečo stalo v skutočnosti, ale Kyjev za to nemôže? Sám vieš, aký je teraz bordel na Ukrajine. Každý robí čo chce, každý vedie svoju vlastnú vojnu a neposlúcha rozkazy zhora. Kto tam vlastne útočil? Ukrajinci, diverzanti, tajné služby, dobrovoľníci z nejakého skazeného bataliónu, obyčajní banderovci alebo vycvičení vojaci? Je v tom poriadny chaos. 

Je. Rusi vyhlasujú, že chytili ukrajinských diverzantov a že majú na to dôkazy. Ukrajina všetko popiera a tvrdí, že sú to nezmysly a provokácie. A obidve strany sa obracajú na OSN a iné úrady, aby urobili poriadok s tým druhým – provokatérom. Mnohí svetoví politici o tom radšej nehovoria nič, snažia sa to ututlať. Väčšina médií tiež o tom neinformuje, akoby dostali rozkaz, že táto téma je tabu. Všetko je to neuveriteľne podozrivé.

Každý to zdôvodňuje po svojom. Rusi hovoria, že sú to operácie ukrajinských tajných služieb, na ktoré sa pripravovali dlho a rafinované. Diverzanti vraj niekoľko razy  navštívili Krym ako turisti, poobzerali sa tam, pozbierali informácie, trochu sa tam „udomácnili“. Niektorí sa hrali na obchodníkov a dokonca chodili po domoch ako agenti rôznych spoločností. Zisťovali si prístupy a režim fungovania objektov. Samozrejme, hľadali agentov na mieste činu, snažili sa vybudovať svoju špiónsko-teroristickú sieť. Pripravovali sa profesionálne. A vraj medzi nimi bolo veľa agentov tajných služieb.

Ale Ukrajinci to popierajú. Generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny nazval tieto reči za provokáciu. Samotný prezident Petro Porošenko bol veľmi nahnevaný a servítku pred ústa príliš nedával. No a teraz skús to zistiť – kto klame a kto hovorí pravdu. Myslím si však, že Rusi asi neklamali: takúto akciu zinscenovať je ťažké. Asi také niečo sa ozaj stalo.

To ti neviem povedať. Ja už neviem, komu mám veriť doma, dupľom v zahraničí. Dnes každý klame až sa práši. Kašlem na to, len aby nebola vojna – dotkne sa to nás všetkých.

To si píš. Dúfam, na Ukrajine nie je až tak veľa hlupákov, aby dokázali rozviazať otvorený vojenský konflikt s Ruskom. Aj keď si budú myslieť, že ich USA budú brániť – len aby sa neprepočítali… Tak alebo inak, ale tieto udalosti značne zmenia situáciu v tomto regióne a vôbec bezpečnostnú situáciu v Európe a dupľom vzťahy medzi Moskvou a Kyjevom.

Samozrejme, zdôvodniť by to mali skúsení analytici, ale aj my svojim sedliackym rozumom vieme si predstaviť niektoré veci. Napríklad, je jasné, a Rusi to už aj vyhlásili, že s rokovaniami v Normandskom formáte aspoň na nejaké obdobie je amen: ťažko budú chcieť rokovať so stranou, ktorá proti nim pripravuje a uskutočňuje teroristické činy. To ani ja by som sa s tebou nerozprával, keby si mi podložil mínu do šopy.

Je to jasné. Veď to potvrdil aj samotný ruský prezident. Priznám sa, neočakával som od neho takú prudkú reakciu. Predsa rád sa hrá na diplomata a šachistu, ale určité sú situácie, keď sa už nedá rozohrávať šachovú partiu, ale treba si navliecť aj boxerské rukavice. Všetkým svetovým lídrom „rozkázal“, aby si to rozmysleli a konečne zhodnotili všetko, čo robí súčasné ukrajinské vedenie: buď budú aj naďalej zatvárať oči na všetky „hriechy“ Kyjevu, alebo už konečne odložia dvojitý meter a povedia pravdu – čo je zač tá súčasná „ukrajinská demokracia“. Prízvukoval, že Porošenko škodí svojmu ľudu a okráda ho.

Skrátka, vzťahy medzi Ruskom a Ukrajinou sa pokazili – razantne a zdá sa, na dlhšie obdobie. Možno dovtedy, kým sa na Ukrajine nezmení politické vedenie. A to asi tak skoro sa nestane. Podľa mňa, v Kyjeve to nenaordinovali na ten správny čas. Akurát, keď sa v celom svete začala šíriť kritika na margo činnosti súčasného vedenia Ukrajiny a postoj voči nemu sa väčšinou značne zhoršil, práve vtedy Kyjev sa odhodlal na túto „hrdinskú operáciu proti agresorovi.“ Nie – nie, veľmi zle to načasovali…

Veď práve. Keď už „totalitník“ Erdogan by chcel zasa sa skamarátiť s Ruskom – a vie prečo! – o niečom to svedčí. Pomaly svet začína vytriezvievať – aj čo sa týka Ruska, a aj Ukrajiny. Samozrejme, ide to strašne pomaly a s problémami, ale predsa väčšina štátov by si už chcela obnoviť normálne vzťahy s Ruskom. Niektorí sa, samozrejme, obávajú reakcie USA, ale veď ani tam to nie je všetko také jednoznačné. Ak sa prezidentom stane Trump, kto vie, možno aj Biely dom trochu zmení politiku voči Rusku. Nemusí to byť, preto hovorím – možno…

Nuž, čo by si chceli v Kyjeve? Svetové elity nemajú na starosti iba Ukrajinu, nemôžu sa venovať výlučne iba jej. Sýria, Afganistan, migranti, tureckí kríza, teroristické činy v Európe ako na bežiacom pase, hospodárska recesia, debilná sankčná vojna s Ruskom a pod. – tých starostí je vyše hlavy. Ukrajina určite nie na prvom mieste v rebríčku priorít. Myslím si, že si to v Kyjeve neuvedomujú a to je najväčšia chyba.

V Kyjeve by si predovšetkým nemali myslieť, že sú stredobodom vesmíru a všetci svetoví lídri o ničom inom nesnívajú, ako o tom, že majú pomáhať Kyjevu, odpúšťať mu všetky jeho prešľapy, hriechy a zločiny a do nekonečná nalievať do tejto nádoby bez dna tony prachov. Navyše Kyjev nerealizuje žiadne reformy aj keď  to prisahal. Kto sa bude babrať s neposlušným, rozmaznaným a hlúpym deckom dlhé roky? Všetci sú už z Ukrajiny unavení. A akurát teraz sa odhodlá k teroristickým činom. Žeby Kyjev ju chcel premeniť na „filiálku“ Islamského štátu? A v tom „nesprávnom“ čase, keď sa celý svet zbrojí proti teroristom?

No až tak by tom to nepreháňal. Predsa porovnávať islamistov a súčasných ukrajinských „nazi“ je trochu silná káva. Hocijako, až na taký rozsiahly teror nie sú schopní a nedokážu používať také metódy ako islamisti: sotva sa nájde viac Ukrajincov, ktorí budú ochotní stať sa samovražednými atentátnikmi. Podložiť bombu pod cestu alebo most – to by šlo. Ale vyhodiť sa do luftu spolu s nákladniakom plným dynamitu, tak na takúto prácu veľa Ukrajincov sa asi nenájde… Predsa aj tá mentalita je iná…

Aspoň jedna dobrá správa… Som zvedavý, či túto akciu v hlavnom štábe ukrajinskej rozviedky si vymysleli sami alebo predsa konali na rozkaz zaoceánskych „inštruktorov“? Samozrejme, nie je v tom veľký rozdiel, ale predsa… Netreba byť skúseným analytikom, aby si človek to vedel prečítať medzi riadkami: niekto mocný a „neviditeľný“, taký svetový kardinál Richelieu, neuveriteľne sa snaží, aby v Európe vypukol vojenský konflikt. Najschodnejšou cestou je preňho asi vojna medzi Ruskom a Ukrajinou a veľmi sa snaží – vidno to aj bez okuliarov… Neviem – neviem, či Rusom neprasknú nervy… Dokedy si budú dovoľovať takto brnkať po nose? Nikto by to dlhšie nevydržal – práve na tom vybudoval svoju taktiku chytrák Richelieu. A celé európske spoločenstvo sa tvarí, že všetko je v poriadku, že sa nič nedeje a ak niekto zaútočí na Rusov, tak si dokonca sami za to môžu…

Nuž, pred pomaly 100 rokmi slávny sovietsky básnik Vladimír Majakovskij písal: ak hviezdy zažíhajú, znamená to, že to niekto potrebuje… Ak „neznámi Ukrajinci“ pripravujú teroristické útoky voči Rusku, znamená to, že to niekto potrebuje.

Samozrejme, ako hovorím: potrebuje to „mierumilovný“ kardinál Richelieu a jeho garda. Potichu poťahuje nitky svetovej politiky, občas pritvrdí, ale tvarí sa, že s tým nemá nič spoločné, že je iba muzikant. Zdvorilo sa usmieva, vyzdvihuje vlastnú úlohu, ako „silou zbraní nastoľuje mier a demokraciu po celom svete“ a poučuje iných, ako majú žiť v mieri. Nuž, kým sa nenájdu traja mušketieri a odvážny d’Artagnan a nezatlačia šedého kardinála do kútu, tak provokáciám, teroristickým činom a vojenským konfliktom ešte neodzvoní. Vyzerá to zatiaľ zle. Lenže nič netrvá večne. Veď sme to čítali, vieme, ako ho chodí a ako sa to skončí: na každého kardinála Richelieu sa predsa raz nájde svoj d’Artagnan…

Eugen Rusnák