Praha 6. júla 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Wikimedia)
Dve nové ženy na čele EÚ a scenár pádu českej vlády ako najrýchlejšia cesta k spoločnej vláde oligarchov, neomarxistov a Greto–aktivistov. To sú hlavné vecí, ktorými sa v článku na iDNES.cz venovala česká ekonómka Markéta Šichtařová
S výberom šéfky Európskej komisie súvisí to, že členovia V4 zablokovali vedúceho kandidáta na post predsedu – Fransa Timmermansa, ktorý by “skvele nahradil Brežneva na čele Sovietskeho zväzu“. Avšak V4 sa podarilo zablokovať jeho kandidatúru a do čela EK by mala nastúpiť Ursula von der Leyen, o ktorej Šichtařová píše ako o osobnosti s “nie úplne výraznou politickou kariérou, o ktorej je najviac počuť len to, že má sedem detí v Nemecku, kde na ženu pripadá len 1,6 dieťaťa. (Tak aspoň toto je sympatické.)”
Oveľa rozsiahlejší komentár získala Christine Lagardeová, ktorá by mohla nastúpiť ako prvá žena do čela Európskej centrálnej banky. Lagardeová viedla Medzinárodný menový fond a stála na čele francúzskeho ministerstva hospodárstva.
Šichtařová začína z histórie: “Guvernér bol dlhé desaťročia v minulosti po celom svete vnímaný ako pokiaľ možno najlepší z najlepších ekonómov. Zhruba pred dvadsiatimi rokmi sa to – opäť po celom svete – zlomilo. Šéf ECB bol až doteraz vnímaný z polovice ako odborník a z polovice ako politik. Teraz z neho bude len politík ako z kohokoľvek iného.“
Ďalej sa autorka pozastavuje nad životopisom Francúzky: “Lagardová totiž nikdy neštudovala ekonómiu a nikdy v centrálnej banke ani nepracovala. Pani Lagardová totiž… nepracovala nikdy v žiadnej banke! Vyštudovala právo, profesijným zameraním je advokátka s profiláciou na pracovné právo a protimonopolnú oblasť. Potom vstúpila do politiky. Tu okrem iného pôsobila ako ministerka financií a následne aj ako riaditeľka Medzinárodného menového fondu. Lenže akokoľvek post šéfa MMF znie ,ekonomicky‘, boli to stále len funkcie politické a nie odborné.“
“To máte asi ako chcieť po ambulantnom zubárovi, aby viedol na sále transplantáciu srdca, a tvrdiť, že lekár ako lekár.“
Autorka článku uvádza, že na Lagardovú sa v kariére ekonóma amatéra následne usmialo šťastie, keď kvôli sexuálnej kauze musel Dominiq Strauss–Kahn okamžite opustiť post šéfa MMF. Francúzsko vtedy potrebovala rýchlo zaplátať miesto svojim kandidátom, inak by ho dostala iná krajina. A siahlo po svojej političke. A Lagardová verne poslúžila ako bábka. Dodnes je kritizovaná napríklad za to, že na politickú objednávku nahrala Číne, keď MMF prijal medzi rezervné meny čínsky jüan, a to aj napriek odporúčaniu vlastných analytikov.
Všetko uvedené môže viesť k tomu, že Lagardová v ECB bude len bábkou politikov. “Navyše bez pochopenia súvislostí bude ako, centrálny bankár amatér asi ďaleko viac naklonená ďalšiemu kolu kvantitatívneho uvoľnenia – teda v podstate ,tlačiť peniaze‘ – ako skutočný makroekonóm. To je celé zle. “
Podľa českej ekonómky by bolo ďaleko lepšie, keby kreslo šéfa Komisie získal Francúz a ECB ovládol prezident Bundesbanky Jens Weidmann, ktorý má nespochybniteľný odborný kredit a tlač peňazí dlhodobo kritizuje.
Šichtařová si je istá, že doterajšie vedenie EÚ a eurozóny nebolo dobré, ale ani to nové nie je lepšie: “Stávka na ďalšie pumpovanie peňazí do ekonomiky sa páči špekulantom. Už sa nepýtajú, či záporné úrokové sadzby budú ešte zápornejšie, ale kedy. A my sa vďaka tomu nemusíme pýtať, či bývanie v eurozóne bude ešte drahšie a nedostupnejšie, ale kedy. A vďaka nedostupnému bývaniu sa zase nemusíme pýtať, či budú socialistickej nálady na uliciach a výzvy na vyvlastňovania ešte agresívnejšie, ale kedy… “
Keby náhodou česká vláda padla – čo ďalej?
Na záver sa ekonómka vracia domov. Nedávne protibabišovské demonštrácie v nej vzbudzujú “istý druh obáv“ – či naozaj bude krásne na svete, až padne česká vláda?
Markéta Šichtařová sa domnieva, že ak sa to stane, bude rovnaký premiér znova dvakrát menovaný prezidentom. A ak by sa vládu nepodarilo zostaviť, prídu predčasné voľby.
“A ďalej? Naozaj to potom bude iné…? Naozaj vo voľbách nezíska rovnaký premiér, proti ktorému Letná protestovala, ešte viac percent? A neposilnia v rovnakých voľbách ešte viac neomarxisti volajúci po vyvlastňovaní bytov? Nie sú tieto demonštrácie najrýchlejšou skratkou k spoločnej vláde oligarchov, neomarxistov a Greto–aktivistov? Nie je pre nás voľba ,európskych‘ šéfov vlastne užitočným mementom?“