Môj profil 
Predplatné
Otvorený list prezidentovi Európskej komisie, pánovi Jean-Claude Junckerovi
Vážený pán prezident Európskej komisie, Jean-Claude Juncker, obraciam sa na Vás ako občan Európskej únie, ako hovorca mierovej organizácie Charta 2015, ako prezident Slovenskej lekárskej únie špecialistov, v mene inteligencie Slovenskej republiky, ako aj v mene väčšiny občanov Európskej únie so žiadosťou o urýchlené zrušenie hospodárskych sankcií voči Ruskej federácii.
Vzájomné preukazovanie schopnosti odolávať sankciám druhej strany v prípade EÚ a Ruskej federácie nebude mať víťaza a dnes je už zrejmé, že vzájomné sankcie poškodzujú rovnako Rusko, ako aj EÚ. Väčšina európskej verejnosti je presvedčená, že sankcie Európskej únie nedonútili a ani nemajú šancu donútiť Rusko podriadiť sa cudzím záujmom. Navyše, európska verejnosť sa s týmito záujmami nikdy neidentifikovala a pokladá ich za nelegitímne a neeurópske, pretože ich dáva do súvislosti skôr s výrokmi o „nespravodlivom zabratí príliš veľkého územia a nerastného bohatstva zo strany Ruska“, ako so snahou o „demokratizáciu a oslobodenie Ukrajiny“, ktorá mala už dve desaťročia vlády, ktoré vzišli z legitímnych demokratických volieb. Európska verejnosť pokladá sankcie voči RF za významný faktor zvyšovania napätia medzi EÚ a RF s potenciálom spúšťača nového svetového vojnového konfliktu, opäť na území Európy.
Vážený pán prezident. Ekonomika mala vždy moc rozhodovať o vzťahoch vo vnútri štátov, aj medzi nimi navzájom. Môže byť nástrojom pre dosiahnutie stability a mieru, ale môže byť zneužitá aj na rozpútanie vojny. Historické rozhodnutie o spoločnom užívaní uhoľných ložísk založilo mier medzi Nemeckom a Francúzskom a stalo sa jedným zo základných kameňov novostavby spoločného európskeho domu, na druhej strane snaha o ovládnutie prírodných aj ľudských zdrojov Ruska bola jednou z hlavných príčin 2. svetovej vojny, ktorá stála Európu desiatky miliónov životov, zlikvidovala na desiatky rokov jej potenciál stať sa svetovým ekonomickým lídrom a cez pôžičky na obnovu ju podriadila cudzím záujmom.
Nedá sa nevidieť, že sila sankcií Európskej únie, prirodzene geopoliticky odkázanej na surovinové zdroje Ruska, je založená na dumpingových cenách ropy, pochádzajúcej z tretích krajín, ktorých pretrvávanie každým dňom zvyšuje riziko nezvládnutia záväzku EÚ voči jej predajcom. Európska verejnosť má obavy, že v štruktúre tohto záväzku by mohla oslabiť jeho finančná podstata, čo by mohlo zvýšiť vplyv cudzieho, neeurópskeho geopolitického záujmu. O to viac, že práve ten sa u značnej časti európskej verejnosti pokladá za pravého iniciátora rozpútania konfliktu na Ukrajine a následných protiruských sankcií.
V kalkulácii dopadov rôznych opatrení býva vždy užitočné použiť vhodné historické paralely. V prípade Ruska za takú pokladám jeho jedinečnú schopnosť v ohrození mobilizovať všetky dostupné zdroje a sily. Ako viete, po napadnutí Ruska Hitlerom nedošlo k zrúteniu „obra na hlinených nohách“, naopak, Rusko bolo schopné do 3 mesiacov presťahovať prakticky celú vojnovú výrobu za Ural a znásobiť ju. Tak to je aj v prípade sankcií.
V rozpore s očakávaniami sankcie iba motivovali Rusko k urýchleniu aj tak rýchlych a významných zmien, ktoré Rusko zaznamenalo za posledných 10 rokov. V prvom rade, Rusko opäť disponuje jednou z najsilnejších armád sveta, ktorej technologické vybavenie jej umožňuje aj asymetrické vedenie vojny. Rusi v rozpore s očakávaniami dosiahli rast konkurencieschopnej domácej výroby, rast exportu a podstatnú zmenu štruktúry exportu. Príkladom za všetky je ruské poľnohospodárstvo. Keď pred 10-timi rokmi Rusi polovicu potravín dovážali, minulého roku ich potravinový export dosiahol takmer 20 miliárd dolárov, čo je o štvrtinu viac, ako bol zisk z predaja zbraní, alebo okolo tretiny príjmu, pochádzajúceho z predaja plynu. Priemyselná výroba a kurz národnej valuty stabilizoval, došlo k zníženiu inflácie a preukázateľne sa znižuje odtok kapitálu. Rusi dosiahli trvalý rast príjmov a sociálneho zabezpečenia obyvateľstva, obrovský nárast vzdelávania, demografický rast, rastúci trend priemernej dĺžky života, prechodom na poisťovací systém a inými systémovými opatreniami posilnili zdravotné zabezpečenie obyvateľstva. Narástla dôvera obyvateľstva, rodiny chcú mať deti, chcú ich vychovávať, veria v ich budúcnosť, uverili vlastnej krajine, počítajú s podporou štátu.
Rusku to udeľuje akceleráciu, o ktorej sa Európskej únii nemôže už ani snívať a zároveň ho vyčleňuje z kategórie „režimových“ krajín. Polemika na túto tému by bola nekonečná, isté však je, že ťažisko svetových zdrojov, trhu práce, výroby, technológií , v dôsledku toho ťažisko ekonomiky, vojenskej sily a v poslednom čase aj financií sa presunulo na Východ. Dá sa to nevidieť a spôsobovať tým škodu celej EÚ a dá sa to akceptovať a snažiť sa urobiť nevyhnutné štrukturálne zmeny politiky a ekonomiky EÚ, ktoré by jej pomohli na nový stav sa adaptovať. EÚ nie je v situácii USA, kde je efektivita ekonomiky nastavená na „dominantný svetový režim“ a preto má predpoklady na vyššiu flexibilitu, čo by mohla využiť, ak by sa nedala pod vplyvom cudzieho záujmu vovliecť do konfliktu voči Rusku, v ktorom jednoducho musí aj s ohľadom na mocných ruských spojencov, ťahať za kratší koniec. Je totiž evidentné, že sankcie vháňajú Rusko do nových spojenectiev, ktoré definitívne zavŕšia presun orientácie Ruska z Európy na Áziu. Rusko buduje spoločný priestor s voľným pohybom kapitálu, tovaru a pracovnej sily v rámci Euroázijskej hospodárskej únie, dosiahlo dohodu o súčinnosti euroázijskej integrácie s čínskou iniciatívou Ekonomického pásu Hodvábnej cesty, s SCO, vytvára zónu voľného obchodu s Vietnamom, program spolupráce medzi RF a ASEAN. Treba mať na zreteli, že spoločne tieto štáty tvoria takmer tretinu z celosvetovej ekonomiky v parite kúpnej sily.
Rusko je zdrojovo sebestačné a ekonomická izolácia je z dlhodobého hľadiska pre Rusko omnoho menej bolestivá, ako pre EÚ. Týmto zbytočným a zaťažujúcim konfliktom, ktorý proti Rusku vedieme dobrovoľne, prehlbujeme závažnejšie konflikty, ktoré si nemôžeme vybrať, musíme ich vyriešiť a ich závažnosť pritom neustále rastie. Sankciami si blokujeme ekonomické možnosti riešení týchto konfliktov a odvrhávame silného potenciálneho spojenca, najmä však v súvislosti s tým, že Rusko ukázalo ochotu v riešení týchto konfliktov spolupracovať aj vojensky, ako je to v prípade Sýrie.
Vážený pán prezident, Európska únia vznikla ako spoločný dom národov, zjednotených na základe spoločnej viery v možnosť mierového spolunažívania a ekonomicky výhodnej spolupráce. To zároveň odôvodňuje aj jej ďalšie pretrvanie, čo v dnešnej situácii, poznačenej krízou rodiny, migrantskou krízou, hospodárskymi problémami, negatívnym demografickým vývojom a desiatkou ďalších problémov, ktorým je EÚ vystavená, vôbec nebude jednoduché.
Mier nie je vecou len jednej strany a určite nie je iba v záujme Ruska, aj keď v tejto chvíli práve Rusko nesie najväčšiu ťarchu jeho zachovania. Európania nechcú viac umierať v umelom konflikte na neznámom fronte v mene zištných záujmov, ktoré nemajú nič spoločné s našimi vlastnými. Preto Vás žiadam, aby ste pri zvažovaní ďalších krokov EÚ zvážili aj tento postoj, je to postoj verejnosti, ktorá sa na Vás obracia s dôverou. Tá jediná je materiálom, na ktorom sa dá stavať naša spoločná budúcnosť.
S úctou a pozdravom MUDr. Andrej Janco
V Košiciach, dňa 19.januára 2016
Na vedomie: Vladimír Vladimírovič Putin, prezident Ruskej federácie
.JPG)
.jpg)
