Môj profil 
Predplatné
Filipínsky prezident Rodrigo Duterte označuje ostrov Mindanao za “zdroj problémov” a za miesto, kde sa sústreďujú zverstvá islamistických a komunistických povstalcov.
V dôsledku militarizácie súvisiacej s uplatňovaním stanného práva boli na Mindanau vysídlené už tisíce príslušníkov domorodých lumadských etník. Niektorí z nich prišli pritom o život, uviedli v správe osobitní spravodajcovia Rady OSN pre ľudské práva.
“(Títo ľudia) trpia masívnym porušovaním ľudských práv, pričom niektoré z nich sú potenciálne nezvratné,” upozorňuje OSN.
Ďalej experti vyjadrili obavy, že sa situácia na ostrove môže ešte zhoršiť, ak by predĺženie stanného práva do konca roku 2018 viedlo ešte k väčšej militarizácii.
Filipíny majú podľa OSN povinnosť, v súlade s medzinárodným právom, zabezpečiť ochranu pôvodného obyvateľstva, zastaviť porušovanie ľudských práv a vyvodiť zodpovednosť voči jeho páchateľom. Podľa správy OSN sa to týka aj “vrážd a útokov, ktoré údajne páchajú príslušníci (filipínskych) ozbrojených síl”.
Filipínsky Kongres v decembri vyhovel žiadosti hlavy štátu Rodriga Duterteho a predĺžil platnosť stanného práva na juhu krajiny o ďalší rok – do 31. decembra 2018. Prezident vysvetlil, že ide o krok potrebný na to, aby filipínske ozbrojené sily “pokračujúcu vzburu v ostrovnej provincii Mindanao úplne udusili a ukončili”.
.JPG)
.jpg)
