Maďarský premiér Viktor Orbán počas dlhého prejavu na Balvanyosovej slobodnej letnej univerzite a študentskom tábore cez minulý víkend podrobne rozobral globálnu systémovú transformáciu a veľkú stratégiu svojej krajiny v rámci nej. V pondelok bol zverejnený prepis prejavu, ktorý vo svojom článku pre čitateľov zhrnul americký publicista a politológ Andrew Korybko. Svoje vystúpenie Orbán začal potvrdením toho, že je jeho kresťanskou povinnosťou podporovať mier, a zosmiešnenil EÚ za jej orwellovskú mantru hlásajúcu, že „vojna je mier“.
Potom uviedol, že ukrajinský konflikt bol pre neho povestnou „červenou pilulkou“, ktorú poznáme z filmu Matrix, a pokračoval rozborom desiatich spôsobov, ako mu otvoril oči pre pochopenie reality:
Po prvé, na oboch stranách došlo k obrovským stratám, ale každá z nich bude pokračovať v boji, ak diplomaticky nezasiahnu vonkajšie zainteresované strany, pretože obe sú presvedčené, že vyhrajú. Po druhé, USA prešli od zadržiavania Číny k vedeniu zástupnej vojny proti Rusku, čo tieto dve krajiny spojilo, čo vyvoláva otázky, prečo to USA vlastne spravili.
Po tretie, odolnosť Ukrajiny napriek jej objektívnym ekonomickým a demografickým nedostatkom možno vysvetliť zmyslom pre poslanie, ktorý ju napĺňa vyšším cieľom, ktorým je stať sa východnou vojenskou hranicou Západu. Po štvrté, Rusko sa tiež ukázalo ako pôsobivo odolné a ani zďaleka sa nezrútilo, ako to pyšne predpovedali západní lídri. Po piate, EÚ prešla zásadnými zmenami od začiatku poslednej fázy ukrajinského konfliktu pred dva a pol rokom. Namiesto toho, aby si zachovala svoju strategickú autonómiu, nasleduje teraz kroky amerických demokratov a tradičnú francúzsko-nemeckú os teraz ako nikdy predtým spochybňuje Poľsko, ktoré sa spojilo so Spojeným kráľovstvom, Ukrajinou, pobaltskými štátmi a Škandináviou, aby vytvorilo nové centrum moci v Európe. Ide vlastne o starý poľský plán (Pilsudského projekt Medzimoria „Intermarium“ z medzivojnového obdobia) prispôsobený súčasným podmienkam, ktoré priniesol ukrajinský konflikt, a ktorý je plne podporovaný USA.
Po šieste, tzv. hodnoty Západu už nie sú univerzálne a ten zažíva „duchovnú samotu a opustenosť“ po tom, čo celý „nezápadný Juh“ odmietol nasledovať jeho príklad v izolácii Ruska. Po siedme, najväčším problémom vo svete je slabosť a rozpad Západu spôsobený jeho nedostatočným vedením a zdanlivo iracionálnou politikou, čo urýchľuje vzostup Číny ako jeho globálneho systémového vyzývateľa. Po ôsme, svetonázor západnej Európy je teraz postnárodný, zatiaľ čo stredná Európa stále verí v posvätnosť národného štátu.
Táto dichotómia vysvetľuje zdanlivo iracionálnu politiku Západu, keďže každá z týchto častí Európy funguje podľa úplne inej filozofie. Aj USA zažívajú podobné rozdelenie medzi tými, ako je Trump, ktorí chcú, aby zostali národným štátom, a jeho odporcami, ktorí chcú, aby sa stali postnárodným štátom. Podľa Orbána toto rozdelenie vďačí za svoj pôvod sexuálnej revolúcii a študentským vzburám spred viac ako polstoročia, ktoré sa snažili oslobodiť ľudí od akejkoľvek formy kolektívnej identity.
Po deviate, postnárodné trendy na Západe zmietajú demokraciou a vedú k treniu medzi elitou/elitami a ľudom/populizmom. A napokon desiata červená pilulka spočíva v tom, že západná mäkká moc/hodnoty nie sú univerzálne, ale v skutočnosti sú kontraproduktívne, keďže najsilnejšou medzinárodnou príťažlivosťou Ruska je v súčasnosti jeho odpor voči LGBTQ. Orbán potom povedal, že tieto trendy vedú k vzostupu nezápadného Juhu, ktorý sa podľa neho začal najprv prijatím Číny do WTO v roku 2001 a môže byť nezvratný.
Trumpovou prioritou je prebudovať a posilniť Severnú Ameriku, k čomu bude nútiť európskych a ázijských spojencov USA a zároveň vyjednať lepšie dohody s Čínou. Jeho konečným cieľom je dosiahnuť sebestačnosť USA v oblasti energií a surovín, aby mali väčšiu šancu udržať si svoje upadajúce postavenie vo svetovom dianí. EÚ má dve možnosti: buď sa stane „skanzenom“ (pasívnym medzinárodným aktérom) pohlteným USA, alebo sa bude usilovať o strategickú autonómiu s cieľom zlepšiť svoje postavenie vo svete.
Potrebná je väčšia prepojenosť, európska vojenská aliancia s vlastným obranným priemyslom (ale bez federalizácie), energetická sebestačnosť, zmierenie s Ruskom a priznanie, že Ukrajina nevstúpi do EÚ ani NATO avráti sa k svojej predchádzajúcej úlohe nárazníkovej zóny a bude šťastná, ak sa jej podarí dosiahnuť bezpečnostné záruky v dohode medzi USA a Ruskom. Poľská mocenská hra zlyhá, pretože Poľsko nemá zdroje na to, aby nahradilo Nemecko, takže Orbán očakáva, že jeho „poľskí bratia a sestry“ sa vrátia do strednej Európy.
Všetky tieto zmeny považuje aj za príležitosť. Vývoj v USA je pre Maďarsko priaznivý, ale musí byť opatrné pri svojich ponukách vo všetkých dohodách, práve kvôli poľskému precedensu. Varšava vsadila všetko na Washington a získala podporu pre svoje strategické ciele, ale teraz je „predmetom vnucovania politiky vývozu demokracie, LGBTQ, migrácie a vnútornej spoločenskej transformácie“. Orbán zlovestne poznamenáva, že táto kombinácia hrozí stratou poľskej národnej identity, ak tieto trendy budú pokračovať v nezmenšenej miere.
Maďarsko zostane v EÚ, ale rozdelenie bloku na Východ a Západ medzi tými, ktorí primerane rešpektujú národný štát, a tými, ktorí sa pohybujú mimo neho, sa prehĺbi. EÚ sa tiež musí zmieriť s tým, že v ukrajinskom konflikte je porazeným. USA túto zástupnú vojnu opustia a EÚ nemôže reálne zdvihnúť stávku. Maďarsko sa bude po celý čas spoliehať na Čínu pri modernizácii svojho hospodárstva a zvyšovaní vývozu, čo povedie k obojstranne výhodným výsledkom.
Maďarská veľká stratégia je potrebná na to, aby sa maximálne využili príležitosti, ktoré prináša desať opísaných červených piluliek a ich dôsledky. To, o čom sa už rozhodlo, keďže jeho vláda na tom začala pracovať po voľbách v roku 2022, ešte nie je pre verejnosť celkom stráviteľné a všeobecne zrozumiteľné. Uviedol, že potrvá približne pol roka, kým sa jej všetko vyjasní, ale aj tak sa vo svojom vystúpení podelil o podstatu toho, čo táto veľká stratégia zahŕňa.
Prvou časťou je to, čo označil ako konektivitu, ktorú vysvetlil ako napojenie na východnú aj západnú polovicu globálnej ekonomiky. Druhou časťou je suverenita, pričom sa zameriava na hospodársky rozmer prostredníctvom podpory národných spoločností na svetovom trhu, znižovania dlhu, získania pozície regionálneho veriteľa a posilnenia domácej výroby. Poslednou časťou je posilnenie odolnosti spoločnosti zastavením demografického poklesu, zachovaním dedín a udržaním osobitnej kultúry Maďarska.
Orbán na záver vysvetlil, že všetci Maďari na celom svete musia pomôcť pri presadzovaní tejto veľkej stratégie. Očakáva sa, že globálna systémová transformácia bude trvať ešte 20 – 25 rokov, takže ďalšia generácia bude mať za úlohu dokončiť jej realizáciu. Ich liberálni oponenti sa to budú snažiť kompenzovať, ale takýmto snahám možno čeliť získavaním mladých národniarov pre túto vec. Dojem, ktorý človek nadobudne po prečítaní celého prejavu, je, že Orbán je najvizionárskejším európskym lídrom tejto generácie.
Fenoménom Viktora Orbána sa zaoberá aj americký novinár Rod Dreher vo svojom článku pre The European Conservative s príznačným názvom:
Boj proti civilizačnej katastrofe Západu
Zatiaľ čo väčšina ostatných západných lídrov je slepcom, ktorý vedie slepého, Orbán sa s neporovnateľnou jasnosťou zameriava na budúcnosť, konštatuje úvodom svojho článku.
Od čias Richarda Nixona nemal Západ národného politického vodcu, ktorý by o geostratégii premýšľal tak hlboko ako maďarský premiér Viktor Orbán. Či ho milujete, alebo nenávidíte, tento muž má hlboké myšlienky. Jeho dlhý prejav na júlovom stretnutí Tusványos v Rumunsku označuje Orbána za skutočného vizionára, ktorého dosah presahuje hranice súčasnosti a siaha ďaleko za hranice jeho malého stredoeurópskeho národa. V skutočnosti je to veľmi orbánovské, že to, čo z neho robí takého presvedčivého civilizačného mysliteľa, je to, že je tak hlboko zakorenený v maďarskej pôde a v tom, čo sa naučil o ľudskej prirodzenosti.
Prirodzene, západné médiá, ktoré o tejto udalosti informovali, videli len ďalší príklad otravného maďarského chvastania a vysmievania sa Európskej únii. Americký veľvyslanec v Maďarsku sa ohradil, že Orbán šíri „kremeľské konšpiračné teórie“. Ak si však prečítate prepis jeho prejavu, zistíte, že médiám a ostatným uniklo jeho filozofické jadro. Je zrejmé, že maďarský líder, ak použijeme frázu obľúbenú medzi americkou pravicou, „vie, koľká bije“, a to tak globálne, ako aj lokálne, v Európe.
„Prichádza zmena, aká tu nebola 500 rokov,“ povedal Orbán. „To, čomu čelíme, je v skutočnosti zmena svetového poriadku“, keďže Ázia sa stáva „dominantným centrom“ sveta. V rozsiahlom rozhovore Orbán diskutoval o povahe tejto tektonickej zmeny a o tom, ako by Európa aj Maďarsko mali reagovať na jej výzvy. Prizmu, cez ktorú premiér vidí globálnu budúcnosť, predstavuje rusko-ukrajinská vojna.
Najväčším problémom, ktorému dnes svet čelí, je podľa neho slabosť a dezintegrácia Západu. Národy Západu sa podľa Orbána odvrátili od myšlienok a postupov, ktoré z nich urobili veľkú civilizáciu. A hoci existujú náznaky, že sa obyčajní ľudia prebúdzajú do krízy a chcú zmenu, elity, ktoré vládnu západným krajinám, považujú svoje národy za fanatikov a extrémistov. Ak ani vládnuca trieda, ani ovládaní nedôverujú jeden druhému, akú budúcnosť má zastupiteľská demokracia?
Od 60. rokov 20. storočia sa západné elity oddali tomu, čo by sa dalo nazvať „John Lennonizmom“: imaginárnej utópii, v ktorej neexistuje žiadne náboženstvo, žiadne krajiny, nič, za čo by sa dalo zabíjať alebo umierať, a žiadna história: je to globalistický raj, v ktorom všetci ľudia žijú len pre pôžitky dneška – najmä sexuálne. Podľa Orbána táto vízia oslabuje a dokonca sa vzdáva všetkého, čo tvorí národné povedomie. Po šiestich desaťročiach vytvorili lennonovskí snílkovia, najmä v Európe, civilizáciu, v ktorej je Boh mŕtvy alebo umiera, migranti sa v obrovských počtoch presúvajú cez hranice, o ktoré sa nikto nestará natoľko, aby ich bránil, a mladé generácie sa zaujímajú o históriu svojho národa len preto, aby ňou pohŕdali. Je to civilizácia, v ktorej sa rozpadajú rodiny, všadeprítomné je tvrdé porno, sexuálna zvrátenosť sa oslavuje ako nový normál a deti sú propagované, aby nenávideli svoje telo a túžili po jeho mrzačení.
Je to civilizácia, v ktorej je čoraz ťažšie predstaviť si solidaritu, pretože politické, vzdelávacie, obchodné a kultúrne elity naučili masy starať sa len o svoje vlastné túžby a prijímať hrubý rasový tribalizmus (pokiaľ nie ste európskeho pôvodu). Je to civilizácia, v ktorej nie je za čo zabíjať ani umierať, pretože nikto nemá pre čo žiť. Pokiaľ ide o krízu pôrodnosti, ak je pravda, že budúcnosť patrí tým, ktorí sa pre ňu rozhodnú, potom podľa názoru Orbána Západ žiadnu nemá.
Premiér hovoril aj o nechutnom otváracom ceremoniáli olympijských hier v Paríži, na ktorom sa jeden z veľkých národov sveta rozhodol v celosvetovom prenose z jedného z najkrajších hlavných miest sveta prezentovať ako vodca historického úsilia o „slobodu“, ktoré prezentoval strašnou dekapitáciou kráľovskej rodiny a celé sa to skončilo vystúpením homosexuálov, transsexuálov a drag queens v grotesknej paródii na Poslednú večeru. „Nestali sa tým veľkými, ale stali sa skôr malými,“ zamyslel sa Orbán a hovoril pritom nielen o Francúzsku, ale o modernej západnej civilizácii.
Podľa Orbána treba pochopiť v čom spočíva tajomstvo veľkosti. Je to schopnosť slúžiť niečomu väčšiemu, než ste vy sami. Aby ste to dokázali, musíte najprv uznať, že na svete existuje niečo alebo nejaké veci, ktoré sú väčšie ako vy, a potom sa musíte venovať službe týmto väčším veciam. Nie je ich veľa. Máte svojho Boha, svoju krajinu a svoju rodinu. Ale ak to nerobíte, ale namiesto toho sa sústredíte na svoju vlastnú veľkosť, myslíte si, že ste múdrejší, krajší, talentovanejší ako väčšina ľudí, ak na to vynakladáte svoju energiu, na to, aby ste to všetko sprostredkovali druhým, potom to, čo dostanete, nie je skutočná veľkosť, ale nafúkanú veľkoleposť.
A to je dôvod, prečo dnes, kedykoľvek sa rozprávame so Západoeurópanmi, v každom geste cítime nafúkanú veľkoleposť namiesto skutočnej veľkosti. Musím povedať, že vznikla situácia, ktorú môžeme nazvať prázdnotou, a pocit zbytočnosti, ktorý s ňou súvisí, vyvoláva agresiu.
Orbán ponúkol rôzne politické návrhy, čo by mala Európa urobiť, aby sa nestala „skanzenom“ v dynamickom novom svetovom poriadku. Zdalo sa však, že nie je presvedčený o tom, že západoeurópske národy – na rozdiel od národov strednej Európy – sú v tejto chvíli schopné zvrátiť svoj úpadok. Posledná časť jeho prejavu sa sústredila na to, aby Maďarsko vypracovalo plán, ako prežiť a prosperovať ako národ vo svete radikálnych zmien a širokého európskeho úpadku.
Kultúrny rozmer Orbánovho plánu je skľučujúci, hoci si ho musí osvojiť každý európsky národ, ktorý chce prežiť krízu, ktorá na nás všetkých dolieha. Dá sa zhrnúť do jednej vety: „Boh, vlasť, rodina.“ Ak chce národ prejsť touto civilizačnou katastrofou nepoznačený, musí odmietnuť „Veľkú výmenu“. Musí začať rodiť deti, a to rýchlo. Imigrácia nie je riešením. „Západná skúsenosť hovorí, že ak je viac hostí ako hostiteľov, potom už domov nie je domovom,“ povedal Orbán. „Je to riziko, ktoré nesmieme podstúpiť.“
Orbán ďalej povedal, že ak Maďarsko opustí Boha a stane sa krajinou „nulového náboženstva“, vzdá sa kultúrneho základu svojej štátnosti. „Nulové náboženstvo je stav, v ktorom sa viera už dávno vytratila, ale stratila sa aj schopnosť kresťanskej tradície poskytovať nám kultúrne a morálne pravidlá správania, ktoré upravujú náš vzťah k práci, peniazom, rodine, sexuálnym vzťahom a poradie priorít vo vzájomných vzťahoch. To je to, čo ľudia na Západe stratili.“
Zatiaľ čo väčšina ostatných západných prezidentov a premiérov sú ako slepci, ktorí vedú slepého, Viktor Orbán sa zameriava na budúcnosť s jasnosťou, ktorej sa jeho kolegovia nevyrovnajú. Podarí sa mu presvedčiť Maďarov, aby videli to, čo vidí on? Dokáže politik sám znovu obrodiť svoju krajinu a zachrániť ju pred temnou nocou úpadku, ktorá sa valí na jej kontinent a civilizáciu? Určite sa od kráľa očakáva priveľa, aby bol zároveň filozofom, kňazom a otcom národa. Vlastne, v dávno minulých storočiach to kráľ mohol práve tak dokázať, uvádza autor.
Nie však teraz, nie v našej demokratickej ére. Orbán potrebuje spojencov. Kde však sú tí kňazi a pastieri? Kde sú umelci a kultúrni predstavitelia, ktorí odmietajú módny nihilizmus a zúfalstvo, ktoré sa predvádzali na olympijských hrách v Paríži? Kde sú otcovia a matky, ktorí vychovávajú silné rodiny a milujú Boha, krajinu a rodinu? Kde sú mladí ľudia, ktorých tváre sú tak prilepené na zariadeniach, že nevidia blížiaci sa okraj útesu, ktorí sú ochotní prestať sa potácať smerom do zabudnutia? Tieto otázky sa netýkajú len Maďarska, ale každého národa slabého a rozpadajúceho sa Západu.
Andrew Korybko je americký politický analytik sídliaci v Moskve s doktorátom z MGIMO. Špecializuje sa na globálny systémový prechod k multipolarite. Sleduje najmä vzťah medzi veľkou stratégiou USA v Afro-Eurózii, čínskou iniciatívou Belt & Road, komplementárnymi geostrategickými vyvažovacími aktmi, ktoré praktizujú Rusko, India a Irán, a hybridnou vojnou.
Rod Dreher je americký novinár, ktorý píše o politike, kultúre, náboženstve a zahraničných záležitostiach. Je autorom viacerých kníh vrátane bestsellerov The Benedict Option (2017) a Live Not By Lies (2020), ktoré boli preložené do viac ako desiatich jazykov. Je riaditeľom projektu Network Dunajského inštitútu v Budapešti, kde žije.
Prečítajte si tiež:
Môj profil 
Predplatné
.JPG)
