Podľa francúzskeho sociológa Západ už boj na Ukrajine prehral. Teraz by sa Nemecko malo oddeliť od Ameriky a uzavrieť mier s Ruskom. Rozhovor viedol Raphael Schmeller.

Emmanuel Todd je jedným z najznámejších francúzskych historikov. Svojimi špekuláciami už viackrát vyvolal rozruch. V roku 1976 predpovedal rozpad Sovietskeho zväzu a stal sa tým slávnym. Dnes Todd predpovedá zánik Západu.

Prejavuje sa to najmä v súvislosti s ukrajinskou krízou, vysvetľuje v rozhovore pre Berliner Zeitung. Západ príliš dlho démonizoval Putina a ignoroval skutočnosť, že Rusko si stojí za svojím. Todd je presvedčený, že Západ nesmie dopustiť konfrontáciu s Čínou.

Emmanuel Todd považuje francúzske voľby za komédiu. Krajina podľa neho už nie je skutočne suverénna, pretože už nemôže rozhodovať o vlastnej menovej alebo obchodnej politike.
Podľa Todda Nemecko umožnilo Francúzom zadlžovať sa, čo Taliani alebo Gréci nemôžu. Pre Nemecko je totiž mimoriadne dôležité, aby Francúzsko zostalo pokojné, aby sa zabezpečila stabilita v Európe. Todd ďalej tvrdí, že hlavným ekonomickým pacientom Európy nie je Nemecko, ako sa to bežne tvrdí, ale Francúzsko, ktorého ekonomika je na tom horšie.

Todd pokladá za veľmi dôležité, že Európa je v ekonomickej vojne s Ruskom pričom to škodí Európe viac ako Rusku. Začiatkom roku 2000 došlo k zblíženiu medzi Európou a Nemeckom na jednej strane a Ruskom na strane druhej. Skutočnosť, že Schroeder, Putin a Chirac sa jednotne postavili proti vojne v Iraku, znepokojila Američanov. Obávali sa, že jedna z najväčších priemyselných mocností na svete, Nemecko, spojí svoje sily s jednou z najväčších energetických mocností na svete, Ruskom, a do určitej miery vytlačí Ameriku z Európy. Preto bolo z pohľadu Washingtonu potrebné oddeliť Nemecko od Ruska. Nátlakom na Rusov a ich donútením k intervencii na Ukrajine sa to podarilo. Výbuch plynovodov Nord Stream bol čerešničkou na torte, tvrdí Todd.

– Nezachádzate priďaleko, keď tvrdíte, že Rusi boli k intervencii na Ukrajine donútení? To znie ako Putinova propaganda.

– História udalostí na Ukrajine je zložitá, a keď hovorím, že Rusko bolo do nej dotlačené, nevynášam hodnotové súdy. Ako historik sa pozerám na fakty a vyvodzujem vlastné závery. Do februára 2022 prebiehalo rozširovanie NATO na východ. Potom v súvislosti s Majdanom Američania priamo zasiahli na Ukrajine. Ukrajinskí nacionalisti a časť amerického politického establišmentu podnecovali rusofóbiu, a tým spustili čiastočne iracionálnu dynamiku. Výsledkom bola situácia, keď NATO de facto začalo vyzbrojovať ukrajinskú armádu až po ruské hranice. Rusi povedali, že nemôžu akceptovať, že Ukrajina je súčasťou NATO. Varovali, že zasiahnu, čo sa aj stalo.

– Pred niekoľkými mesiacmi ste sa postarali o veľký rozruch tvrdením, že Ukrajina tento konflikt už prehrala. Aj tu vás možno obviniť z toho, že máte blízko k Putinovi.

– Aj to popieram. Keď hovorím, že Ukrajina už tento konflikt fakticky prehrala, vyjadrujem len názor Pentagónu alebo francúzskeho generálneho štábu.

– Takže dôjde k územným ústupkom v prospech Putina?

– Áno, myslím si, že Rusi zaberú ešte nejaké územie. Problém je teda v tom, že sme v situácii, keď Západ vie, že konflikt prehral, ale mier neprichádza.

– Prečo je to tak?

– Rusi stratili dôveru v Západ. Opovrhujú európskymi lídrami, ktorých považujú len za bábky USA. Preto nemajú záujem rokovať s Európanmi. Na druhej strane považujú Američanov – a v tom s nimi súhlasím – za úplne nespoľahlivých a nestabilných partnerov. Preto Rusi už nemajú záujem podpísať zmluvu s Američanmi. Pre Rusov môže byť koncom operácie len dosiahnutie vojenskej situácie, v ktorej bude zabezpečený ich prospech a ich bezpečnosť do budúcnosti. Myslím si, že čakajú aj na pád kyjevského režimu a dúfajú, že ho nahradí priateľská vláda.

– Nie je to pre Európu nebezpečná situácia?

– Každý na Západe si uvedomuje, že Rusko nemá ani vôľu, ani prostriedky na to, aby napadlo Európu. Opätovné ovládnutie Poľska je to posledné, čo Rusi chcú. Preto by Európania mohli súhlasiť s mierom na Ukrajine, bolo by to v ich záujme. Pre Američanov by to však bolo katastrofálne. Ak by Rusi dosiahli svoje ciele na Ukrajine, Amerika by utrpela porážku rovnocennej mocnosti v očiach sveta. A to by pravdepodobne viedlo k zrúteniu celého amerického svetového systému.

– Oddelia sa Európania, ak to bude v ich záujme, nakoniec od Američanov a uzavrú na Ukrajine mier?

– V skutočnosti nejde o Európanov, ale o Nemecko, jedinú krajinu v Európe, na ktorej Američanom skutočne záleží. Veľmi dobre to vysvetlil Brzezinski, bývalý bezpečnostný poradca amerického prezidenta Jimmyho Cartera. USA pôvodne nechceli budovať impérium, ale boli zatiahnuté do druhej svetovej vojny. V dôsledku toho sa museli vysporiadať s priemyselnými mocnosťami, Japonskom a Nemeckom, ktoré sú teraz piliermi amerického mocenského systému.

Takže teraz ide o to, či sa Nemecko oddelí od Američanov a postaví sa za mier na Ukrajine. Je na Nemecku, či bude nekonečná vojna pokračovať, alebo či nastane mier. V tomto zmysle musí Nemecko ako vedúca mocnosť v Európe prevziať zodpovednosť. Všetci v Európe čakáme, že Berlín ukončí napätú situáciu.

– Vaša najnovšia kniha sa volá „Porážka Západu“. Je to to, čo teraz zažívame na Ukrajine?

– Keď hovorím o porážke Západu, nemám na mysli víťazstvo Ruska. Podľa mňa je Rusko jednoducho stabilné a schopné podmaniť si časť Ukrajiny. V posledných rokoch Západ strávil toľko času označovaním Putina za monštrum, že sa prehliadalo zotavenie Ruska. V skutočnosti však Západ zažíva vnútorný rozpad, ktorého centrom je Amerika.

– V roku 1976 ste predpovedali rozpad Sovietskeho zväzu na základe miery detskej úmrtnosti. Podľa akých kritérií podľa vás nastal úpadok Západu tentoraz?

– V prvom rade by som chcel zdôrazniť, že miera dojčenskej úmrtnosti v Rusku je dnes nižšia ako v Spojených štátoch, čo je neobyčajne dôležité. Úpadok Západu však konštatujem na rôznych úrovniach, vrátane hĺbkovej. Po prvé, ak sa nepozrieme na HDP nafúknutý sektorom služieb, ale na reálnu priemyselnú a poľnohospodársku výrobu Západu, vidíme obrovskú slabosť.
Ešte alarmujúcejšie sú zlyhania v oblasti vzdelávania, najmä v USA. Úroveň vzdelávania tam od roku 1965 klesá, klesá počet študentov a testy ukazujú, že klesá IQ. Amerika dnes často vychováva skôr právnikov a burzových maklérov než inžinierov. Pri písaní svojej knihy som sa obrátil na čísla a zistil som, že Rusko s polovičným počtom obyvateľov vychováva viac inžinierov ako Spojené štáty. Američania sú závislí od zahraničných inžinierov. Väčšina z nich pochádza z Číny alebo Indie, teda z konkurenčných krajín, čo robí situáciu pre USA veľmi krehkou.

– Čo je príčinou degradácie západných spoločností?

– Transformácia kapitalizmu na neoliberálny finančný kapitalizmus má pôvod v nihilistických impulzoch. V určitom bode sa stáva úplne iracionálnym, keď sa ľudia snažia hromadiť obrovské množstvo peňazí len preto, aby ich mali. Okrem toho neoliberalizmus v praxi zničil hospodárstvo a spoločnosť. Sama Thatcherová povedala, že neexistuje nič také ako „spoločnosť“, čo je čistý nihilizmus. V zahraničnej politike sa tento postoj prejavuje uprednostňovaním vojny pred mierom.

– Povedie tento úpadok k tomu, že sa Západ zapojí do ďalšieho konfliktu s Čínou?

– Neustále sa o tom hovorí. Neverím však, že USA sa po prehre na Ukrajine dostanú do konfliktu s Čínou. Jednoducho na to nemajú prostriedky. Vojna medzi Čínou a USA v Juhočínskom mori by sa skončila v priebehu niekoľkých hodín. Číňania by nemali problém potopiť americké lietadlové lode hypersonickými raketami.

– Zdá sa, že Čína nahradí USA ako svetovú veľmoc?

– Nie, nemyslím si to. Číňania majú veľké problémy, najmä katastrofálnu demografickú situáciu. A s tým sa budú musieť vysporiadať. Neviem, či si viete predstaviť, aké to je, keď sa pracovná sila s 1,4 miliardy ľudí zmenšuje. Demografický problém v Nemecku vyriešila účinná prisťahovalecká politika. Pri viac ako miliarde obyvateľov sa však takýto problém nedá vyriešiť len prisťahovalectvom. Čína nebude schopná absorbovať celú Afriku. Budúcnosťou je teda svet s rôznymi pólmi, ktorý si už nemôže dovoliť vojny.

Prečítajte si tiež:

• Prelomové vyhlásenie Kremľa
• Zelenského veľmi komplikovaná otázka