OPRAVA-Haag: Exlídrov Herceg-Bosny odsúdil tribunál ICTY na 111 rokov väzenia

Redakcia medzinárodného spravodajstva TASR prosí svojich odberateľov, aby si v správe:

"Haag: Exlídrov Herceg-Bosny odsúdil tribunál ICTY na 111 rokov väzenia"

opravili v predposlednom odseku dátum vzniku Herceg-Bosny

na správne: 28. augusta 1993.

Za chybu sa ospravedlňujeme; nasleduje opravené znenie:

Haag 29. mája (TASR) – Na dovedna 111 rokov väzenia odsúdil dnes Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu šesticu bosnianskych Chorvátov za vojnové zločiny v Bosne.

Súd ich uznal vinným z ťažkých vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, ktorých sa mali dopustiť v období od roku 1991 do roku 1994 na území Bosny a Hercegoviny.

Tribunál šiestim Chorvátom pripísal zodpovednosť za vraždy, znásilnenia, prenasledovanie, vyháňanie a terorizovanie bosnianskych Moslimov v období samozvanej chorvátskej republiky Herceg-Bosna. Najväčšiu politickú zodpovednosť za zločiny podľa verdiktu ICTY nesie bývalý premiér Herceg-Bosny Jadranko Prlič, ktorého tribunál odsúdil na 25 rokov väzenia.

Bývalý minister obrany Herceg-Bosny Bruno Stojič dostal 20 rokov, dvaja generáli Slobodan Praljak a Milivoj Petkovič 20 rokov, exveliteľ polície Valentin Čorič 16 rokov a niekdajší šéf úradu na výmenu vojnových zajatcov Berislav Pušič desať rokov väzenia, spresnil chorvátsky spravodajský server Večernji.hr.

Obžalovaných tiež uznali vinnými zo zničenia historického mosta z obdobia Osmanskej ríše v meste Mostar, hlavnom meste Herceg-Bosny, ostreľovanie ktorého sa stalo symbolom pustošenia počas občianskej vojny v Bosne, pripomína Reuters.

Všetci šiesti obvinení sa dobrovoľne vzdali Haagu 5. apríla 2004. Proces sa začal v roku 2006 a patrí medzi najdlhšie procesy v histórii ICTY. Do väzenských trestov sa odsúdeným započíta aj sedem rokov, počas ktorých v Haagu čakali na verdikt, píše Večernji.

Tzv. Chorvátska republika Herceg-Bosna bola politicko-územným zoskupením oblastí s väčšinovým chorvátskym obyvateľstvom na území Bosny a Hercegoviny v 90. rokoch. Za republiku s 30 okresmi ju vyhlásil jej prezident Mate Boban 28. augusta 1993 a zároveň požiadal o štatút autonómneho štátu v rámci republík Bosny a Hercegoviny. Jej hlavným mestom bol Mostar, vláda sídlila v meste Grude.

Oblasť sa počas občianskeho vojnového konfliktu stala dejiskom masakrov civilistov, etnických čistiek a rozsiahleho rabovania. Herceg-Bosna oficiálne zanikla 30. augusta 1996 na základe dohody vtedajšieho chorvátskeho prezidenta Franja Tudjmana a bosnianskeho prezidenta Aliju Izetbegoviča.