Opozičná SaS žiada verejnú voľbu ústavných sudcov

Bratislava 8. októbra 2018 (SITA/HSP/Foto:SITA-Ľudovít Vaniher)

Ani po druhom kole rokovaní ministra spravodlivosti Gábora Gála (Most-Híd) so zástupcami opozičnej strany Sloboda a Solidarita (SaS) nie je zrejmé, či sa niektoré návrhy zapracujú do ústavného zákona, ktorý má upraviť podmienky pri voľbe ústavných sudcov. Vyplýva to zo záverov dnešných rokovaní ministra Gála a opozičnej SaS.

Podľa ministra majú liberáli zásadnú požiadavku, ktorou je zmena zo súčasnej tajnej voľby poslancov na verejnú. Liberáli najskôr trvali na zvýšení počtu potrebných hlasov poslancov na zvolenie kandidáta na ústavnú väčšinu, teda 90. Nie je nateraz známe, či opozičná strana z tejto požiadavky ustúpila. Už v utorok sa má minister Gábor Gál stretnúť aj so zástupcami opozičného hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO). Ústavný súd SR čaká začiatkom nového kalendárneho roka masívna obmena ústavných sudcov. Z celkového počtu sa ich vymení až deväť vrátane predsedu. O zmene pravidiel voľby ústavných sudcov hovorí aj programové vyhlásenie súčasnej vládnej koalície.

“Hovorili sme o rôznych možnostiach, pre nich je jedna zo zásadných požiadaviek, aby bola voľba ústavných sudcov verejná. Nebudem teraz prezrádzať viac, počkáme si na ďalšie rokovania s opozíciou a následne budem tieto požiadavky tlmočiť našim koaličným partnerom,” povedal Gál po dnešnom stretnutí so zástupcami opozičnej strany SaS. Liberáli žiadali najskôr zvýšiť potrebný počet poslaneckých hlasov na zvolenie konkrétneho kandidáta na 90, teda na ústavnú väčšinu. Nie je nateraz známe či vo finálnom návrhu ministerstva zapracujú aj niektoré z požiadavok opozície. Koalícia však potrebuje aj hlasy opozičných poslancov na to, aby mohol byť ústavný zákon zavedený do praxe.

Minister Gábor Gál neuviedol ani presný termín, kedy by k tejto téme mala zasadnúť Koaličná rada. Druhé čítanie zákona je pritom na programe už na najbližšej schôdzi Národnej rady SR, ktorá sa začína 16. októbra. Podľa ministerského návrhu budú musieť mať kandidáti na ústavných sudcov minimálne 45 rokov, za ich zvolenie bude musieť zdvihnúť ruky aspoň 76 poslancov a budú musieť byť „všeobecne uznávanou osobnosťou v oblasti práva“. Okrem toho bude musieť ovládať svetový cudzí jazyk a mať justičnú skúšku – buď prokurátorskú, notársku či advokátsku, alebo pravidelnú publikačnú činnosť vo svojom odbore alebo budú musieť byť vedeckými pracovníkmi. Nové podmienky sa týkajú nielen odborných schopností, ale sudcovia, ktorých si parlament po novom zvolí, budú musieť mať aj morálnu a hodnotovú integritu. Kandidát bude musieť napísať aj motivačný list. Tento koaličný návrh predstavil minister spravodlivosti Gábor Gál, v návrhu si však vie ešte predstaviť zmeny.

Vlastné návrhy predstavilo aj 38 odborníkov z právnej obce. Signatári tejto iniciatívy, ktorí svoj návrh predstavili ešte pred Gálom, si myslia, že na zvolenie kandidáta by malo byť potrebných 90 hlasov, ak ich nezíska, v opakovanej voľbe by mu stačilo 76 hlasov. Vek 40 rokov považujú za optimálny, aby nevyradili generáciu porevolučných právnikov. Požadujú aj verejné vypočutia a štvorročný cyklus voľby tak, aby sa nemohlo stať, že jeden parlament zvolí väčšinu sudcov. Svoj návrh predstavila aj najväčšia koaličná strana Smer-SD, ktorej predstavitelia po minulotýždňovom rokovaní s prezidentom Andrejom Kiskom navrhli, aby bolo na zvolenie potrebných 90 poslaneckých hlasov, ale bez následného menovania prezidentom. Proti tomuto návrhu sa ohradil prezident Kiska aj predseda Mosta-Híd Béla Bugár.

Slovensko čaká začiatkom budúceho roka masívna obmena sudcov Ústavného súdu SR, mandát vyprší deviatim z 13 sudcov. Noví sudcovia si budú talár obliekať do roku 2031. O zmene pravidiel voľby hovorí aj Programové vyhlásenie vlády, zmeny začala pripravovať Gálova predchodkyňa Lucia Žitňanská. Koaličný návrh kritizoval aj prezident Kiska, ktorému NR SR zvolí 18 kandidátov, pričom on z nich vymenuje deväť.