Môj profil 
Predplatné
Úrad komisárky prijal vlani 518 podnetov. V 28 z nich zistila porušenie práva podľa Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ako aj rozpor so zákonom a navrhla prostriedok nápravy. “Na týchto 200 stranách správy je len jeden rok úradovania úradu komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím. Úrad pracuje na tom, aby suploval povinnosti štátnych orgánov, aby pred skostnateným štátnym aparátom chránil chorých, slabých a seniorov. Tento materiál je prešpikovaný odporúčaniami poslancom. Mala by nasledovať explózia poslaneckých aktivít na zlepšenie podmienok života týchto ľudí,” skonštatovala v pléne opozičná poslankyňa Natália Blahová (SaS). Podľa nej štát, ktorý by mal chrániť práva týchto ľudí, je v mnohých prípadoch príčinou ich príkoria. “Stovky a tisíce ľudí sa nemôžu a nevedia dovolať svojich práv. O tieto práva sa za nich bije jeden úrad a jedna komisárka,” ocenila prácu úradu Blahová.
Upozornila na to, že slovenská populácia starne. “Aktuálny stav mnohých zariadení, stav sociálnej starostlivosti, vymožiteľnosti práva a disfunkčnosť štátnych inštitúcií ľuďom skôr garantujú to, že ich epizódy života spojené s chorobou, postihnutím alebo so starobou budú smutným plahočením sa a naťahovaním s nefunkčným štátnym aparátom, ktorého bolesti a trápenia nezaujímajú,” vyhlásila Blahová. Problémy sú podľa nej plošné. “Nikto nemyslí na to, čo sa so spoločnosťou nepripravenou na túto realitu stane,” tvrdí Blahová.
Podobný názor má aj opozičná poslankyňa OĽaNO Soňa Gaborčáková, ktorá tiež ocenila správu predloženú komisárkou. Uviedla, že na Slovensku je veľký problém so zamestnávaním ľudí so zdravotným znevýhodnením, najmä ľudí s čiastočným invalidným dôchodkom. “Zákon o sociálnom podnikaní mal priniesť príležitosti pre ľudí, ktorí sú invalidi. Správa prichádza s tým, že ľudia so zdravotným znevýhodnením majú problém získať pozíciu zodpovedajúcu vzdelaniu. Sociálne podnikanie nie je nastavené tak, aby sa urýchlilo zamestnávanie ľudí so zdravotným znevýhodnením,” tvrdí Gaborčáková.
Ľudia na čiastočnom invalidnom dôchodku si nemôžu nájsť prácu, následne si nedokážu zabezpečiť príjem a žijú v chudobe. “To je obrovský problém. Na jednej strane nefunguje zákon o sociálnom podnikaní, na strane druhej, ak už nejaké pracovné miesta sú, bežný postup úradu práce je, že ich zruší. Tieto problémy sa neriešia desaťročie,” priblížila Gaborčáková s tým, že Slovensko sa v Európe radí na posledné miesta v zamestnávaní ľudí so zdravotným znevýhodnením. “Ak nenájdeme priestor ako sfunkčniť systém zamestnávania ľudí s čiastočnou invaliditou, bude to obrovský problém a bude narastať počet chudobných, ktorí sú zároveň aj ťažko zdravotne postihnutí,” predpokladá Gaborčáková.
“Prekopať” nanovo by sa mal aj výkon posudkovej činnosti. “Aspoň 30 % podnetov by bolo vyriešených, keby posudková činnosť bola jednotná,” myslí si Gaborčáková. Komisárka upozornila aj na nepriznávanie peňažného príspevku na opatrovanie detí s diabetesom, Aspergerovým syndrómom, či ďalšie diagnózy, s ktorými ľudia navonok vyzerajú zdraví. “V našom posudkovom systéme sa hodnotia akoby nepotrebovali kompenzácie. Z tohto dôvodu narastá počet ľudí, ktorým sa opätovne nepriznáva peňažný príspevok na opatrovanie. Je potrebné vzhľadom na jednotnú posudkovú činnosť prijať opatrenia, kde vstúpime do debaty o medzinárodnej klasifikácii chorôb a nebudeme mať pochybenia o priznávaní kompenzácií. To je ďalších 40 % podnetov,” odhadla Gaborčáková. Hovorila tiež o ďalších zlyhaniach štátu, napríklad pri týraní seniorov, problémoch v oblasti sociálnych služieb i zdravotníctva. “Veľa podnetom by sme mohli predísť,” dodala poslankyňa.
.jpg)
