Podľa dát Štatistického úradu sa v druhej polovici marca ceny palív opäť zvýšili, pričom nafta zdražela výraznejšie než benzín. Jej cena vzrástla o štyri centy za liter a dostala sa na úroveň 1,573 eura, čo predstavuje najvyššiu hodnotu za posledné dva roky. Prémiové druhy nafty sa predávali ešte drahšie. Benzíny síce takisto zdraželi, no len minimálne, a ich rast zaostal za dlhodobým priemerom. Napriek tomu aj tie dosiahli najvyššie ceny za posledné mesiace. V medziročnom porovnaní sú palivá drahšie, pričom najvýraznejší nárast eviduje práve nafta.

Za týmto vývojom stojí predovšetkým situácia na globálnych ropných trhoch, ktorá sa v posledných týždňoch výrazne vyostrila. Analytik finančných trhov XTB Ondrej Greguš upozorňuje, že pokračujúci konflikt na Blízkom východe spôsobil bezprecedentný výpadok dodávok ropy. Tok cez strategický Hormuzský prieliv výrazne klesol a produkcia krajín Perzského zálivu sa znížila o milióny barelov denne. Tento výpadok vyvolal prudké výkyvy cien ropy, ktorá sa krátkodobo dostala nad hranicu 112 dolárov za barel. „Očakávame rast cien pohonných hmôt na slovenských čerpacích staniciach v rozmedzí 2 až 5 centov,“ uviedol Greguš s tým, že tlak na rast cien pretrváva.

Dopady globálnych udalostí sa už premietajú aj do domácich opatrení. Slovenská vláda zaviedla dočasné obmedzenia predaja motorovej nafty, ktoré majú stabilizovať situáciu na trhu. Zároveň sa zaviedla vyššia cena nafty pre vozidlá registrované v zahraničí, čo má obmedziť tzv. tankovaciu turistiku. Práve nižšie ceny palív v porovnaní so susednými krajinami totiž dlhodobo priťahujú zahraničných vodičov.

Ako upozorňuje ekonóm Finaxu Patrik Kindl, Slovensko si napriek aktuálnemu zdražovaniu stále drží cenovú výhodu v regióne. Lacnejšie palivá však zvyšujú dopyt, čo môže krátkodobo viesť k výpadkom na niektorých čerpacích staniciach. „Nejde však o systémový problém nedostatku palív, ale o dôsledok zvýšeného dopytu,“ vysvetľuje Kindl. Z ekonomického hľadiska je podľa neho kľúčový najmä vývoj cien nafty, keďže tá priamo ovplyvňuje náklady v doprave, logistike či stavebníctve a následne aj ceny tovarov a služieb.

Rast cien energií tak postupne preniká do celej ekonomiky a stáva sa jedným z hlavných inflačných rizík. Európska centrálna banka už na tento vývoj reagovala zhoršením výhľadu ekonomického rastu a zvýšením inflačných očakávaní. Trhy zároveň čoraz citlivejšie reagujú na geopolitické udalosti, pričom pravdepodobnosť recesie v Spojených štátoch podľa odhadov vzrástla v priebehu marca výrazne nahor.

Najbližšie mesiace tak budú z pohľadu cien palív rozhodujúce. Ak by sa konflikt na Blízkom východe podarilo rýchlo stabilizovať, dopady na ceny by mohli byť len dočasné. V opačnom prípade však hrozí, že vyššie ceny energií sa natrvalo premietnu do širšieho cenového vývoja a budú tlačiť nahor infláciu naprieč celou ekonomikou. Pre motoristov to znamená, že výraznejšie zlacňovanie palív zatiaľ nie je na dohľad a zvýšené ceny sa môžu stať novým štandardom.