Ondruš: najväčšie riziko príchodu cudzincov je sociálny dumping

Bratislava 2. mája 2018 (HSP/Foto:TASR-Dano Veselský)

Štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Branislav Ondruš odpovedal na otázky účastníkov spoločného seminára Zastúpenia Európskej komisie v SR a inštitútu INEKO s názvom „Potrebuje slovenský pracovný trh viac imigrantov?“

Ako vidíte situáciu na trhu práce, kde na jednej strane sa prudko znižuje nezamestnanosť, hoci stále máme vysokú nezamestnanosť v porovnaní s okolitými krajinami, a na druhej strane, v niektorých sektoroch nám chýba pracovná sila?

„Situáciu na trhu práce vnímam ako napätú a mimoriadne geograficky nerovnomernú, čo zodpovedá veľkým regionálnym rozdielom na Slovensku, pokiaľ ide o socioekonomický vývoj. To napätie súvisí s rastúcim počtom neobsadených pracovných miest a možno by som použil aj slovo neobsaditeľných v tom zmysle, že zamestnávatelia ich nevedia obsadiť dlhšie ako tri mesiace. A treba povedať, že počet takýchto miest nám kontinuálne rastie za posledných triapol roka. V súčasnosti na úradoch práce evidujeme takmer 85 tisíc voľných pracovných miest, čo je historické číslo. Nezamestnanosť dosiahla v marci 5, 55 %, čo sme takisto na Slovensku ešte nikdy nemali. Na druhej strane ale treba povedať, že pohľad na jednotlivé okresy ukazuje tú nerovnomernosť, ktorú som spomínal.

Celkovo počet pracovných miest stále dosahuje asi polovicu evidovaných nezamestnaných na úradoch práce. Samozrejme, toto je len matematika, hoci v SR je vyššia miera nezamestnanosti, než v niektorých iných krajinách, treba povedať, že 5,5 % je číslo, ktoré sa už blíži istej prirodzenej nezamestnanosti v podmienkach Slovenskej republiky. Veľká časť týchto ľudí má veľmi nízke vzdelanie a nemá pracovné, a mnohí dokonca ani sociálne návyky. Preto musíme investovať do zvyšovania kvalifikácie, ale aj základných sociálnych a pracovných návykov najmä dlhodobo nezamestnaných ľudí.

Podľa údajov, ktoré má k dispozícii ústredie práce, zhruba dve tretiny ľudí, ktorí prichádzajú na Slovensko pracovať, obsadzujú nízko kvalifikované pracovné miesta, a teda aj nízko platené pracovné miesta. Teda tvrdenie, že tu máme nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, nezodpovedá realite, pokiaľ ide o obsadzovanie pracovných miest pracovníkmi z tretích krajín. Tí väčšinou prichádzajú na miesta v priemysle, čo sú v skutočnosti nízko kvalifikované pracovné miesta. Teda ak hovoríme o potrebe či nepotrebe pracovnej migrácii ľudí z tretích krajín na Slovensko, tak treba povedať, že je to veľmi silne spojené s úsilím zamestnávateľov udržiavať nízku mzdovú úroveň.

Preto pri diskusiách o potrebe cudzincov naša vláda tak výrazne akcentuje opatrenia, ktoré majú zabrániť tomu, aby príchod cudzincov na Slovensko nebol používaný ako nástroj sociálneho dumpingu. Toto je najväčšie riziko, ktoré naša vláda vidí, pokiaľ ide o príchod cudzincov na slovenský pracovný trh.“

Má slovenská vláda nejaký plán, pokiaľ ide o príchod pracovníkov zo zahraničia?

„Migračná politika nie je v kompetencii nášho ministerstva, ale v kompetencii Ministerstva vnútra, kde existuje migračný úrad, a toto má v pôsobnosti aj definovanie stratégie migračnej politiky SR. Principiálne súhlasím s tým, že problém je, že vlastne žiadnu migračnú stratégiu nemáme. Jej neexistencia totiž nezabráni tomu, aby prichádzali, ale prichádzajú úplne neriadene a ich príchod spôsobuje rôzne spoločenské problémy, najmä na miestnej úrovni. Takto migrácii nezabránime, ale budú prevažovať jej negatíva nad pozitívami.

Viem, že napríklad Česká republika má štátny program, ktorým motivuje k príchodu ľudí z Ukrajiny a možno aj iných krajín mimo EÚ. U nás strategické plánovanie zo strany štátu bolo dvadsať rokov tabu a bolo označované za socialistický či komunistický prežitok. Mali sme tu silnú spoločenskú atmosféru vytváranú médiami, rôznymi think-tankmi a politikmi, že akékoľvek plánovanie, vrátane strategického, je prežitok, a preto zo Slovenska úplne zmizlo. Dnes žneme negatívne dôsledky tohto prístupu.“

Prečo sa u nás vo väčšej miere nevyužíva forma čiastočných alebo skrátených úväzkov?

„Pokiaľ ide o flexibilné formy práce, my máme veľmi modernú úpravu zákonníka práce, ktorý vytvára priestor na to, aby zamestnávatelia mohli využiť akokoľvek skrátené úväzky. Takisto máme právne upravenú prácu z domu, zdieľané pracovné miesto a podobné veci, čiže myslím si, že z tohto hľadiska štát vytvára dostatočný priestor na to, aby sa tieto formy využívali.

Problém, prečo sa málo využívajú, podľa mňa spočíva v dvoch príčinách. Tou prvou, možno dôležitejšou príčinou je fakt, že na Slovensku slovo flexibilita v pracovných vzťahoch, v súvislosti s trhom práce je synonymom ohrozenia zamestnancov, synonymom znižovania pracovnoprávnej ochrany pracujúcich a ich sociálneho statusu. Ľudia sa preto bránia a nevnímajú flexibilitu ako pozitívum, o čom svedčí napríklad aj to, že podiel nejakých skrátených a čiastočných úväzkov je na Slovensku výrazne nižší ako v zahraničí. Jednoducho preto, lebo pri tých mzdách, ktoré máme na Slovensku, nejaký skrátený úväzok nepredstavuje dostatočný zárobok na to, aby to človeka vôbec motivovalo nastúpiť do zamestnania.

Na druhej strane si myslím, že zamestnávatelia relatívne málo využívajú tieto formy preto, lebo to vyplýva zo štruktúry slovenského hospodárstva. Hovoriť o nejakých flexibilných formách pracovného času a flexibilných pracovných miestach v priemyselnej výrobe sa jednoducho nedá. Odvetvia, kde je možné využívať flexibilné formy pracovnoprávneho vzťahu jednoducho na Slovensku nedominujú.“

Ivan Lehotský