OECD predpovedá SR spomalenie ekonomiky v tomto aj budúcom roku

Paríž 21. novembra 2019 (TASR/HSP/Foto:Pixabay)

Tempo rastu slovenskej ekonomiky sa tento aj nasledujúci rok spomalí a až v roku 2021 mierne ožije. Dôvodom je slabší externý dopyt, ktorý má negatívny vplyv na vývoz. Uviedla to vo svojej prognóze Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) so sídlom v Paríži

Podľa OECD sa výkon slovenskej ekonomiky v tomto roku zvýši len o 2,5 % po náraste o 4 % v roku 2018. V nasledujúcom roku 2020 tempo jej rastu ešte klesne na 2,2 a až v roku 2016 znova ožije a dosiahne 2,6 %.

Domáci dopyt bude naďalej pomerne silný, najmä v dôsledku súkromnej spotreby, ktorú bude udržiavať odolný trh práce s nízkou nezamestnanosťou.

Fiškálna pozícia bude v rokoch 2020-21 neutrálna. Ale vzhľadom na absenciu nadbytočných kapacít a strednodobé výzvy, ktoré so sebou prináša starnutie obyvateľstva, bude dôležité obmedziť tlak na verejné výdavky. Dôkladná reforma verejného sektora by mohla zvýšiť efektívnosť a financovať reformy podporujúce začlenenie v oblasti integrácie a vzdelávania Rómov.

Slovenská ekonomika sa výrazne spomalila v dôsledku oslabenia vývozu. Pokles zahraničného dopytu sa totiž týka aj tovarov, na ktoré sa Slovenská republika špecializuje. A zároveň pretrvávajúca neistota brzdí investície. Trh práce je však naďalej silný a miera nezamestnanosti je na historickom minime. Mzdy rastú, ale ich vplyv na spotrebu domácností sa zmiernil pre výraznejšie zvýšenie úspor. Miera inflácie tento rok stúpne na 2,8 % z vlaňajších 2,5 % najmä v dôsledku vyšších cien potravín a v roku 2020 klesne na 2,6 %.

OECD predpokladá, že rozpočtový deficit zostane v nasledujúcich dvoch rokoch zhruba konštantný. Zníženie tlaku na verejné výdavky bude však dôležité vzhľadom na absenciu voľných kapacít a výzvy ako je starnutie obyvateľstva a s tým spojený rast výdavkov.

Slovenská republika patrí medzi krajiny OECD, kde počet obyvateľov v dôchodkovom veku stúpa najstrmšie a nový ústavný zákon zaviedol strop pre odchod do dôchodku vo veku 64 rokov. Ak sa “zhmotnia” riziká a rast ekonomiky sa výraznejšie spomalí, fiškálna politika SR by mala byť pripravená zmierniť to.

Realizácia odporúčanej rozsiahlej revízie výdavkov by pomohla dosiahnuť efektívnosť rozpočtu a financovať veľmi potrebné štrukturálne reformy. Účinné verejné investície, najmä do vzdelávania, odbornej prípravy a inovácií, by mali podporiť produktivitu a inkluzívnejší rast. Slovensko potrebuje zvrátiť pokles úrovne vzdelávania a urobiť viac, aby sa zlepšili šance detí z chudobnejšieho prostredia, najmä Rómov. Intenzívnejšie úsilie o rozvoj ďalších kvalitných zariadení starostlivosti o deti a predškolských zariadení by tiež pomohlo zvýšiť účasť žien s malými deťmi na trhu práce.

Súkromná spotreba bude naďalej robustne rásť v dôsledku napätého trhu práce. Slabý zahraničný dopyt a globálna neistota však budú brzdiť vývoz a investície. Predpokladá sa, že inflácia zostane v nasledujúcich dvoch rokoch nad hranicou 2 %.

Politická neistota v oblasti obchodu a ďalšie spomalenie na vývozných trhoch, najmä v Nemecku, zostávajú hlavnými negatívnymi rizikami pre výhľad slovenskej ekonomiky. Aj rýchlejší rast súkromnej spotreby predstavuje riziko, pretože mzdy by stúpnuť viac, ako sa plánovalo, a vysoká miera úspor by sa mohla znížiť.