Môj profil 
Predplatné
Príjmy verejnej správy zo sociálnych odvodov a firemnej dane by síce boli nižšie, ale viac by sa vybralo na daniach od zamestnancov, ktoré sú príjmom miest a obcí. Zároveň tu máme približne 5 mld. eur ročne, ktoré by v prechodnom období predstavovali dodatočné náklady na dobeh systému platného v súčasnosti.
Po znížení odvodov a zvýšení daní z príjmu fyzických osôb by si najvýraznejšie polepšilo 10 % najlepšie zarábajúcej populácie, čo by viedlo k nárastu príjmovej nerovnosti na Slovensku.
Odvodový bonus by výrazne obmedzil aj sociálne zabezpečenie a riziká by tak preniesol na domácnosti. Systém sociálnych dávok v odvodovom bonuse je neadresný a nerieši mimoriadne životné situácie, ako strata zamestnania a choroba. Súčasný, i keď komplikovanejší, systém poskytuje komplexnejšiu záchrannú sieť.
Pozitívom odvodového bonusu je naopak zjednodušenie administrácie pre štát, zamestnávateľov a občanov, zúženie motivácie pre daňovo-odvodovú optimalizáciu ako aj vyrovnanejšie daňové a odvodové zaťaženie práce a kapitálu.
V rámci kvantifikácie nie sú zohľadnené viaceré dodatočné nedávne úpravy, najmä obmedzenie vyplácania odvodového bonusu od 18 rokov či zvýšenie stropov na sociálnych odvodoch na úroveň 50 násobku životného minima.
Kvantifikácia, pripravená analytickými kapacitami MF SR, nezohľadňuje viaceré riziká a dynamické efekty, preto ju možno brať len ako indikatívnu. Existuje tiež vysoké politické riziko, že sa nepodarí udržať navrhovaný, úzko vymedzený systém sociálnych dávok, čo povedie k nárastu verejných výdavkov na sociálne zabezpečenie nad rámec pôvodného rámca odvodového bonusu. Ďalšie negatívne riziko je, že z nižšieho zdanenia práce budú profitovať zamestnávatelia a nie zamestnanci, ktorých čistá mzda by sa zmenila len marginálne. Vzhľadom na zásadný charakter navrhovaných zmien je dôležité aby vychádzali zo širokého politického konsenzu. Zamedzilo by sa tým následným zmenám, tak ako v prípade II. penzijného piliera.
.JPG)
.jpg)
