Pôda je základom pre existenciu života a permanentnú potravinovú bezpečnosť. Krajina, ktorá má zdravú pôdu, dokáže podľa slov Kravčíka dopestovať základné plodiny na obživu svojich obyvateľov aj v tých najťažších časoch. “Z tohto pohľadu je Slovensko bohatou krajinou,” vysvetlil.

“Za posledných niekoľko desaťročí Slovensko však stráca tu najcennejšiu pôdu. Slovenské poľnohospodárstvo, ako aj celý vidiek trápia viaceré problémy. Navyše pôda na vidieku leží ladom a nezamestnaní ľudia chodia nakupovať do obchodných reťazcov dovážané potraviny. Vidiecka krajina je málo diverzifikovaná, čo prispieva k ďalším rizikám, ako ubúdanie živín z pôdy, nadmerná erózia pôdy, rast povodní, súch i časté striedanie extrémov počasia.”

Kravčík tiež objasnil, či je súvislosť medzi aktuálnymi klimatickými zmenami a našim poľnohospodárstvom. “Slovenské poľnohospodárstvo je slabo pripravené odolávať prebiehajúcej klimatickej zmene, čo je nebezpečné riziko pre ekonomiku Slovenska i pre potravinovú bezpečnosť. Slovenské poľnohospodárstvo je málo atraktívne pre mladých ľudí.  Preto celý vidiek Slovenska upadá a starať  sa o poľnohospodársku krajinu v okrajových častiach Slovenského vidieka nemá kto. Dlhodobo klesá podiel farmárov do 35 rokov. Vo všeobecnosti počet ľudí pracujúcich na vidieku dlhodobo klesá, čím sa znižuje kvalita života na vidieku, dochádza k likvidácii a úpadku zariadení poľnohospodárskej prvovýroby, objekty živočíšnej výroby chátrajú.”

Ozrejmil tiež, že “kým v pôvodných krajinách Európskej únie (EÚ-15) klesla zamestnanosť v agrosektore za uplynulých 20 rokov o tretinu (31%), Slovensko prišlo v rovnakom období až o tri štvrtiny (73%) pracovných miest v poľnohospodárstve (o viac ako 150 tisíc). Poľnohospodárstvo nepriamo zodpovedá za približne 25% celkovej nezamestnanosti na Slovensku, ale celkovo tvorí len menej ako 3% pracovných miest.”

Farmy ako miesto voľnočasových aktivít

“Na Slovensko dovážame aj tie potraviny, ktoré sme si v minulosti dopestovali.  Najviac potravín na Slovensko dovážame  z podobných, ako je Slovensko (Nemecko, Čechy, Poľsko). Podobná krajina ako Slovensko, kedysi zaostalé vidiecke hornaté Rakúsko, patrí teraz medzi najvyspelejšie ekonomiky Európy. Hrubý domáci produkt v Rakúsku na jedného obyvateľa presahuje 128% priemeru EÚ, vysoko rozvinutú diverzifikovanú infraštruktúru vidieckej  krajiny s priemernou plochou vidieckych fariem 19,2 hektára. Z týchto fariem má vo svojich podnikateľskej agende diverzifikované činnosti 37,3% fariem,” vysvetlil Kravčík.

Podotkol tiež, že “Slovensko, ktoré sa „chváli“ vysokou intenzifikáciou poľnohospodárskej výroby so 4 násobnou vyššou výmerou poľnohospodárskej farmy (77,5 ha) má iné činnosti vo svojej podnikateľskej agende iba 5,9% fariem, čo je viac ako 6-násobne nižšia úroveň stupňa diverzifikácie činnosti v porovnaní s Rakúskom.” Dodal aj, že “rozloha fariem právnických osôb na Slovensku je dokonca až viac ako 36 násobne vyššia ako v Rakúsku. Rozloha fariem právnických osôb na Slovensku dosahuje takmer 700 hektárov. Viac ako štvrtina diverzifikovanej činnosti na slovenských farmách má tzv. voľnočasové aktivity, čo z hľadiska zamestnanosti je úplne nepodstatné.”

Potrebná reforma poľnohospodárstva

“Z vyššie uvádzanej reality štruktúry poľnohospodárskej krajiny a úrovne diverzifikácie činností na farmách vyplýva,  že slovenské poľnohospodárstvo je systémovo zlé nastavené a potrebuje zásadnú reformu. Pretože v tomto stave je Slovenské poľnohospodárstvo príveskom ekonomiky Slovenska a nie pridanou hodnotou. V stave akom je nedokáže vytvárať pracovné príležitostí, čím sa prírodný potenciál Slovenskej republiky trestuhodne nevyužíva a vidiecke regióny doslova vymierajú,” uviedol odborník.

Zároveň upresnil, že na “Slovensku vlastní 10,5 milióna ks družstevných podielnických listov (DPL) v nominálnej hodnote 350 miliónov eur približne 1,5 milióna ľudí. Bežné družstvo má teda niekoľko sto až pár tisíc podielnikov. Drvivá väčšina z nich bez možnosti reálneho vplyvu na spôsob využívania poľnohospodárskej krajiny.”

“Priemerná dotácia z verejných zdrojov na poľnohospodára je v SR dvojnásobná v porovnaní s priemerom EÚ. Každoročné agro-dotácie v prepočte na jedno pracovné miesto v poľnohospodárstve predstavujú v roku 2015 subvenciu približne 15 tisíc eur. To preto, lebo neprebehla zásadná reforma využívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu i  krajiny, ale zaostávame v efektívnom nastavení motivačných pravidiel a súťaživosti pre farmárov. Preto je dotácia štátu, teda z našich daní dvojnásobne vyššia, ako je priemerná mzda v poľnohospodárstve, a tiež dvakrát viac ako v prípade napríklad investičných stimulov pre  Mondi SCP s prepočítanou dotáciou na 1 pracovné miesto približne 6000 eur ročne. Takže na vidieku všetkých zamestnancov financujú štátne dotácie a poľnohospodári majú „zadarmo“ zamestnancov, čo vlastne nebezpečne demotivuje zefektívňovať agrosektor na Slovensku, aby bol pridanou hodnotou ekonomiky Slovenska a nie príveskom.”

Veľká rozdrobenosť vlastníctva pôdy

“Pokiaľ ide o správu pôdy, Slovensko má historicky veľkú rozdrobenosť vlastníctva pôdy, čo zhoršuje podnikateľské prostredie a osobitne sťažuje začatie podnikania a investície. Zo štatistík vyplýva, že priemerný počet na jednu parcelu je 11,11 spoluvlastníkov (1 parcela = 11,11 spoluvlastníkov) a priemerný počet parciel na jedného vlastníka je 20,59 (1 vlastník = 20,59 parciel),” vysvetlil  a zároveň dodal, že “z tohto pohľadu hra slovenských politikov o ochrane vlastníckych práv slovenských občanov je surové citové vydieranie, ktoré Slovenské poľnohospodárstvo ešte viac dostane na kolená.”

Medzinárodne uznávaný odborník

Michal Kravčík viedol v 90-tych rokoch kampaň za novú vodohospodársku politiku, aby sa vodné hospodárstvo stalo pridanou hodnotou hospodárskeho rozvoja a trvalo udržateľného rozvoja Slovenska a nie príveskom. V roku 1993 založil organizáciu Ľudia a voda. Organizácia za svoju činnosť získala EÚ-US cenu pre demokraciu a občiansku spoločnosť (1998). Samotný Kravčík v roku 1999 získal  Goldmanovu environmentálnu cenu.

Práca Michala Kravčíka je medzinárodne uznávaná prostredníctvom odborných konzultácií, prekladom kníh, príspevkov na konferenciách, grantov a štipendií. Prilákala záujem politikov, univerzít, odborníkov i médií v Japonsku, USA, Indii, Južnej Kórei, Portugalsku, Ukrajine, Španielsku, Rakúsku, Francúzsku, Holandsku, Českej republike, Nemecku, Kanade, Veľkej Británii, Švédsku, Bulharsku, Macedónsku, Kazachstane, Estónsku, či a Poľsku.