Môj profil 
Predplatné
Najviac sestier má chýbať v prešovskej a žilinskej nemocnici. Výpovede podali sestry celkovo v 11 nemocniciach – v Košiciach, Trnave, Poprade, Bojniciach, Žiline, Prešove, Martine, Trenčíne, Dolnom Kubíne, Trstenej a Čadci. Stovky ich však neskôr stiahli.
“K zajtrajšiemu dňu z našich nemocníc odchádza 540 sestier. Napriek takémuto vysokému číslu sa podarilo stabilizovať všetky oddelenia. Všetky budú aj naďalej fungovať,” uviedla dnes šéfka komunikačného oddelenia rezortu Zuzana Čičmáriková. Informácie o obmedzení činnosti oddelení v Žiline nie sú podľa jej slov pravdivé, žilinské ARO má ostať v činnosti vďaka novým posilám.
Fakultné nemocnice v Žiline a Prešove budú poskytovať nielen akútnu, ale aj odkladnú zdravotnú starostlivosť, avizovalo ministerstvo. “Informácie o tom, že hrozí akýkoľvek krízový stav, nie sú pravdivé,” zdôraznila Čižmáriková s tým, že rezort garantuje zdravotnú starostlivosť pre všetkých občanov. Tvrdenia o jej ohrození označil rezort za klamstvá.
Komora aj odbory upozornili, že od pondelka (1. 2.) ostane pre odchod sestier bez adekvátnej zdravotnej starostlivosti vyše milióna pacientov. Ministerstvo zdravotníctva to odmietlo a označilo za šírenie poplašnej správy. Rezort viackrát deklaroval, že zdravotná starostlivosť bude zabezpečená. S jej zabezpečovaním má v prešovskej nemocnici vypomôcť armáda.
So zástupkyňami sestier hovoril v piatok (29.1.) neplánovane premiér Robert Fico (Smer-SD), ich rozhodnutie zotrvať na výpovediach to však nezmenilo. Šéf kabinetu si podľa svojich slov vypočul ich postoje. “Našim požiadavkám nepovedal ani áno, ani nie a v podstate musia sestry vydržať,” skonštatovala po stretnutí šéfka ich odborov Monika Kavecká. Komora aj odbory viackrát kritizovali vládu, že pre riešenie situácie nič nerobí.
Sestry, ktoré sú dlhodobo nespokojné s riešením svojich požiadaviek, spustili akciu hromadných výpovedí vlani 25. novembra. Parlament vtedy schválil zákon, ktorý upravil ich mzdy. Platí od januára 2016, a to aj napriek tomu, že ho prezident SR Andrej Kiska ani po druhý raz nepodpísal. Zdravotníci sa sťažujú, že zákon nezohľadňuje ich požiadavky. Minister zdravotníctva Viliam Čislák (nominat Smeru-SD) ho, naopak, považuje za korektný a solídny. Výpovede označil za protest proti zvyšovaniu platov.
Akcia hromadných výpovedí otriasla slovenským zdravotníctvom koncom roku 2011. Odchod asi 1200 lekárov z nemocníc vtedy viedol k vyhláseniu núdzového stavu. Do akcie sa pôvodne zapojilo vyše 2400 lekárov, nakoniec na svojej výpovedi trvala asi polovica z nich. Zdravotníci sa vtedy rozhodli siahnuť po radikálnom riešení pre neakceptovanie ich požiadaviek. Štát následne upravil povinnosti zdravotníkov v čase krízovej situácie. Tým, ktorí by v prípade jej vyhlásenia nenastúpili do práce, tak hrozia tresty.
.jpg)
.JPG)
