Obraz spoločenstva

Slovensko 26. mája (HSP/Foto: Mária Čapáková)

Ľudí, ktorí nás obklopujú, si nevyberáme. Dokonca ani rodičov či súrodencov, spolužiakov, kolegov, susedov… Stávame sa súčasťou nejakého spoločenstva ľudí, do ktorého sa začleňujeme, spoznávame ostatných a postupne vytvárame vzťahy. Začína to v rodine. Dieťa sa narodí, rastie, poznáva svet okolo seba, rodičov a oni zas jeho. Nevedia dopredu, akú povahu bude mať ich dieťa, postupne to zisťujú.

Takýmito „poznávačkami“ prechádzame celý život. Vytvárame vzťahy – dobré i menej dobré, hlboké aj povrchné, dôverné, plné priateľstva, alebo len povinné. V každom spoločenstve ľudí, v ktorom sa ocitneme, to tak je. Vytvárať vzťahy akoby bol náš celoživotný údel. Ale bez vzájomných vzťahov by tento svet ani nefungoval.

Je to dosť náročné – neustále spoznávať nových ľudí a zaradiť ich niekam do stupnice svojich vzťahov, ale skôr vytvárať úplne nové typy vzťahov, pretože každý človek je úplne iný ako tí ostatní a ku každému, s kým prichádzame do kontaktu, si vytvárame špecifický vzťah.

Predstavte si to množstvo ľudí, ktorých poznáte a skúste porátať, koľko rôznych vzťahov s nimi vytvárate. Je to naša zázračná schopnosť – vedieť vytvoriť vzťahy s inými ľuďmi. Dokonca aj keď tvrdíme, že k niekomu nemáme žiadny vzťah, nie je to tak celkom pravda… len je zaradený niekam na okraj, kam sa nám príliš nechce…

Ja som tiež úplne iný človek ako všetci ostatní. Ľudia ma však vnímajú rôzne. Tento rozmer je zaujímavý. Každý ma vidí inak. Ako je to možné? Práve vďaka tomu, že každý človek je iný a táto rozmanitosť má na svedomí aj to, že každý na mňa pozerá inak, tým svojim pohľadom.

A ako na seba pozerám ja? Odkedy sa vnímam ako osoba, vytváram si aj vzťah k sebe samej. Je to možno ten najdôležitejší vzťah, ktorý vytvárame. Na jeho základe budujeme všetky ostatné vzťahy inými ľuďmi. V tejto oblasti však prebiehajú zmeny podľa toho, čo a ako žijem. Mením svoj pohľad na seba podľa rôznych životných okolností. A rovnako sa menia moje vzťahy k ľuďom okolo mňa.

Zdá sa to zložité, ale robíme to neustále a možno si to ani neuvedomujeme. Možno hľadáme príčiny nie dobrých vzťahov  a zameriavame sa na tých druhých namiesto toho, aby sme sa pozreli na seba.

Atmosféra v akejkoľvek skupine či spoločenstve ľudí je odrazom vzťahov, ktoré v nej vládnu. V rodine, v škole, v práci… Často vieme skonštatovať, že „nie sú tam dobré vzťahy“. Ale vzťahy vytvárame my, ľudia. Nevytvoria sa samé. Niet na čo čakať. Možno to závisí práve odo mňa a nie od tých ostatných. V ovzduší „môjho“ spoločenstva môže chýbať práve niečo, čo mám len ja. Možnože to ešte len potrebujem objaviť a zmeniť pohľad na seba aj vzťah k sebe samému. Následne dokážem zmeniť svoje vzťahy k ostatným. A keď im dám príležitosť, aby ma spoznali inak ako doposiaľ, zmenia sa vzťahy medzi nami a napokon aj obraz spoločenstva, v ktorom žijem.

Mária Čapáková

Ak si chcete prečítať všetky články autorky, vložte do vyhľadávania jej meno