O Ústave, ústavných sudcoch a voľbách v parlamente

Bratislava 29. júna 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)

Veru, trvá to už veľmi dlho, takmer pol roka opakovaných volieb kandidátov na ústavných sudcov, je to veľmi zdĺhavý a iste aj neprijateľný proces, nielen pre našich občanov, ale aj poslancov. Dovoľte mi preto úprimne napísať niekoľko viet o tom, ako to vnímam ja, jeden zo 150 poslancov – voliteľov NR SR

Podľa Ústavy Slovenskej republiky, článku 73, ods. 2 mám svoj mandát vykonávať osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nemám byť viazaný príkazmi. Teda, odmietam, aby mi  prezident či prezidentka, alebo predseda parlamentu, či predseda vlády prikazovali, že mám zvoliť požadovaný počet poslancov tak, aby prezidentka mohla vybrať z nich polovicu a komplexne doplniť Ústavný súd. A nemôže mi to prikázať, ani strana, ani koaličná rada, či iné dohody, koho mám a koho nemám voliť. Verejné hlasovanie o kandidátoch v parlamente odmietam a v takom prípade nebudem sa do konca tohto volebného obdobia zúčastňovať volieb ústavných sudcov. Nežijeme už v bývalom režime, keď poslanci do poslednej bodky plnili príkazy strany a štátu.

Zúčastnil som sa štvrtého kola hlasovania na nedávnej júnovej schôdzi, a medzi prihlásenými a odporúčanými kandidátmi neustále takmer rovnaké mená, ktoré som po trikrát slobodne odmietol, nevolil. Slovensko nie je tak veľké, aby som si nevytvoril vlastný obraz o schopnostiach kandidátov, vypočutých Ústavnoprávnym výborom NR SR. A ak som tých istých trikrát nevolil, prečo by som ich mal voliť po štvrtýkrát.

Nuž podľa mňa väčšina týchto kandidátov nespĺňa predpoklady pôsobiť na Ústavnom súde SR. Poznám však desiatky takých, ktorí by v uvedenej funkcii obstáli, ale nateraz sa neprihlásili. Nedivím sa im, pretože inkvizičné obnažovanie a ťaženie na týchto ľudí „novinármi“, mimovládkami, „odborníkmi“ s prezidentskej kancelárie, či napokon niektorými poslancami výboru, ktorí v oblasti práva takmer nič nedosiahli, je pre mnohé osobnosti v oblasti práva, najmä ústavného práva, nedôstojné.

Nuž tak môžem slobodne vyhlásiť, že ak budú prihlásení do septembrovej voľby opäť títo istí kandidáti, môj hlas, moju podporu, nedostanú. Verím, že tak rozmýšľa väčšina mojich kolegov v NR SR. Odmietam politické hry, odmietam príkazy, rozhodovať budem naďalej slobodne, podľa svojho svedomia a presvedčenia.

Rozhodnem sa tak, ako pri poslednom hlasovaní o nezmyselnom a politicky cielenom pozmeňováku poslanca Alojza Baránika (SaS) k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, za ktorý som nehlasoval, lebo zrejme je v rozpore s Ústavou a ľudskými právami, napriek tomu, že väčšina koaličných a opozičných poslancov sa zachovala ako nedovzdelané stádo.

TASR o tom informoval poslanec NR SR Dušan Čaplovič.