Môj profil 
Predplatné
“Potravinová pomoc sa týkala asi 500.000 ľudí, čo je dosť na to, aby sa tomu venoval aj parlament,” vysvetlil Hlina. Jahnátek má na vypracovanie správy 30 dní, prednesie ju teda na poslednom rokovaní pléna v roku.
Hlina sa problematike distribúcie potravinovej pomoci venoval aj nedávno, keď na bratislavskom Kamennom námestí rozdal okoloidúcim ľuďom za 17 minúť 100 kilogramov múky. “Zmyslom bolo ukázať, za aký čas sa dá rozdať 100 kíl múky v relatívne bohatej Bratislave, keď štát nebol schopný rozdať potravinovú pomoc medzi ľuďmi, ktorí ju naozaj potrebujú,” vysvetlil zmysel svojho experimentu Hlina. “Ľudia sú trochu prekvapení, boja sa kamier. A zase, povedzme si pravdu, sme v relatívne bohatej Bratislave,” komentoval Hlina pomerne dlhý čas, kým spolu s dvoma pomocníkmi múku rozdelil.
Európska komisia oznámila, že Slovensko bude z programu potravinovej pomoci vyradené, pretože nevytvorilo vhodné podmienky pre jej implementáciu na budúci rok. V roku 2011 sa nepodarilo distribuovať pomoc všetkým občanom, ktorí na ňu mali nárok a v roku 2012 Slovensko z programu dobrovoľne vystúpilo po škandále s nedodaním 3500 ton nakontrahovaných potravín. V roku 2013 sa však pôvodne so zapojením do programu počítalo.
Nedostaneme takmer 5 miliónov a ešte musíme vyše milión eur vrátiť
Situácia je o to škandalóznejšia, že potravinovú pomoc v sume 5 miliónov eur nemalo platiť Slovensko ale európske fondy. Slovenským príspevkom pre túto rozvojovú pomoc bolo len za 1,1 milióna eur vytvoriť podmienky na implementáciu, tj. prerozdelenie pomoci. Súčasná vláda ukázala, že nie je schopná zabezpečiť adresné rozdanie 3500 ton potravín, načo poslanec NR SR Hlina reagoval praktickou ukážkou, keď za 17 minút rozdal 100 kg potravín občanom, ktorí preukázali, že sú v stave hmotnej núdze.
Na rok 2013 mohlo Slovensko z potravinovej pomoci EÚ čerpať takmer 4,8 milióna eur. Tejto pomoci sa však naša vláda zrekla a navyše musí vrátiť 1,1 miliónovú zálohu, ktorú sme už dostali. Stačilo pritom vytvoriť mechanizmus na implementáciu programu.
Opozičný poslanec Ľubomír Galko, ktorý predtým pracoval v distribúcii potravín, kritizuje, že “úradníci ministerstva pôdohospodárstva už pod novým vedením nevykonali svoju prácu, za ktorú sú platení, v požadovanej kvalite alebo ju nevykonali vôbec”.
Armáda je pripravená pomáhať, nie je to však lacná pracovná sila
Slovenská armáda je pripravená pomáhať obyvateľom Slovenska v krízových situáciách, čo v minulých rokoch viackrát preukázala. Vojakov si však napriek tomu nemožno mýliť s lacnou pracovnou silou. Počas brannobezpečnostného výboru opozičný poslanec Alojz Hlina (OĽaNO) vyslovil presvedčenie, že potravinovú pomoc z EÚ by mohli v budúcnosti rozdávať práve príslušníci ozbrojených síl. Aj takéto opatrenie by mohlo podľa jeho slov pomôcť tomu, aby Slovensko z tohto programu nebolo opätovne vyradené, tak ako to bude v roku 2013. “Možno jediná posledná inštitúcia, ktorá by ešte mala mať nejaké pozostatky cti, by mohla byť práve armáda,” vysvetlil Hlina.
“Ozbrojené sily SR sú kedykoľvek pripravené pomôcť obyvateľom Slovenska pri krízových situáciách, či prírodných katastrofách poskytnutím potrebnej techniky i špecializovaného personálu. Vojakov si však v žiadnom prípade nemožno zamieňať s lacnou pracovnou silou, ktorú je možné využiť kedykoľvek a kdekoľvek tam, kde si kompetentní nedokážu splniť svoje povinnosti,” reagovala hovorkyňa rezortu obrany Martina Balleková.
