Externisti budú študovať dlhšie

Externisti majú na získanie vysokoškolského titulu študovať dlhšie ako denní študenti. Vyplýva to z návrhu novely zákona o vysokých školách, ktorý dnes na úvod druhého rokovacieho dňa ôsmej schôdze parlamentu poslancom predstavil minister školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD). Právna norma im predlžuje dĺžku bakalárskeho štúdia z troch na štyri roky a magisterského z piatich na šesť rokov.

“Cieľom tohto opatrenia je dosiahnuť rovnakú kvalitu výsledkov vzdelávania bez ohľadu na to, či študent študuje dennou alebo externou formou. Prirodzeným dôsledkom nového prístupu je, že štandardná dĺžka externého štúdia je väčšia ako u porovnateľného denného štúdia,” konštatuje sa v materiáli.

Zriadia nový pôžičkový fond

Z dielne rezortu školstva je aj návrh zákona o fonde na podporu vzdelávania, o ktorom sa bude rokovať následne. Jeho výsledkom má byť zlúčenie Študentského pôžičkového fondu a Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov do nového Fondu na podporu vzdelávania.

Právna norma tiež rozširuje okruh žiadateľov a učiteľom umožňuje požičať si až do výšky 30.000 eur. Študentské pôžičky v novom zákone nemajú určený limit. V súčasnosti o pôžičku môžu žiadať len študenti prvých dvoch stupňov vysokoškolského vzdelávania a začínajúci pedagógovia. “Rozširuje sa možnosť získať pôžičku pre ďalšie cieľové skupiny, a to najmä pre doktorandov, odborných zamestnancov a ostatných pedagogických zamestnancov,” uvádza sa vo vládnom materiáli.

Nie obmedziť, ale vysvetliť

Obmedzenie počtu študentov prijatých do prvých ročníkov vysokých škôl, ktoré avizuje minister školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD) v novele zákona o vysokých školách, je centralizmom. V dnešnej rozprave k tejto právnej norme to vyhlásil poslanec a exminister školstva Martin Fronc (KDH).

“Dôležitá je slobodná vzdelávacia cesta, sloboda výberu. Sloboda je vždy spojená aj so zodpovednosťou. Ja som za slobodný výber štúdia, ale je to spojené aj so zodpovednosťou za následky. Treba informovať študenta, že nebude mať zamestnanie, lebo v jeho odbore je prebytok,” navrhol Fronc.

KDH poukazuje na to, že sociálny Smer zavádza spoplatnenie štúdia v cudzom jazyku

KDH podľa jeho slov prekáža aj navrhované spoplatnenie denného vysokoškolského štúdia, ak je v cudzom jazyku. “Denné štúdium sa spoplatňuje za vlády Smeru-SD,” vyhlásil na margo niekdajších výčitiek strany Roberta Fica k jeho zámerom čiastočne spoplatniť vysoké školstvo.

Napriek tomu Fronc návrh novely zákona nepokladá až za tak kontroverzný. “Za KDH hovorím, že ho v prvom čítaní nepodporíme, ale nevylučujem, že v druhom čítaní môžeme zmeniť postoj, ak sa vyriešia kontroverzné veci,” dodal s dôvetkom, že ide už o 26. novelu zákona o vysokých školách, ktorý bol prijatý v roku 2002, čo vychádza jedna novela na 4,5 mesiaca.

V očiach Beblavého Smer novelu svojimi doplňujúcimi návrhmi diskvalifikoval

Viaceré výhrady k novele má aj poslanec Miroslav Beblavý (SDKÚ-DS). Aj on právnej norme vyčíta navrhované obmedzenie počtu študentov v jednotlivých odboroch. Tvrdí, že obmedzenie by malo fungovať tak, že sa bude škrtať najhorším školám. Minister Dušan Čaplovič (Smer-SD) si však podľa Beblavého vybral cestu plošného škrtania. “Pán minister si vybral cestu, že všetkým škrtne rovnako. Takže tá škola, ktorá ledva prelieza akreditáciou, bude na tom rovnako ako tá najlepšia,” vysvetlil v parlamente Beblavý.

Prekáža mu tiež, že v novele nie je zmena systému akreditácie či kariérnej cesty pedagógov, ktorú plánovala minulá vláda. “Kombinácia vypustenia kľúčových vecí a pridania niektorých riešení sú niečím, čo novelu v mojich očiach zásadne diskvalifikuje,” povedal Beblavý.

Beblavý má sám maslo na hlave

Poslanci vládneho Smeru-SD kritiku opozície odmietajú. Oľga Nachtmannová (Smer-SD) sa Beblavého pýtala, prečo sa nebil o lepší status učiteľa v čase, keď bol štátnym tajomníkom na ministerstve školstva. Anton Martvoň (Smer-SD) mu zase odporučil, aby si spomenul na to, ako sa vysokoškolské tituly udeľovali za ministra Eugena Jurzycu (nominant SDKÚ-DS). Ľubomír Petrák (Smer-SD) je zase presvedčený, že ak by sme sa dnes verejnosti pýtali, kto bol v minulom volebnom období ministrom školstva, 90 percent ľudí si nespomenie.

Novela sa bude snažiť “lietajúcich profesorov” pritlačiť na zem

Ministerstvo školstva novelou, ktorá má byť účinná od januára 2013, reaguje aj na problematiku tzv. lietajúcich profesorov. Právna norma zároveň posilňuje kompetencie Akreditačnej komisie vo vzťahu k systému habilitačných konaní a vymenúvania profesorov. Cieľom má byť upravenie podmienok získania titulu profesor, keďže tie si stanovujú univerzity a v súčasnosti sa môžu aj výrazne líšiť. Komisia tak bude môcť vykonať kontrolu, pričom v prípade, ak vysoká škola v konkrétnom prípade nedodržala svoje kritériá, na základe vyjadrenia Akreditačnej komisie ministerstvo vysokej škole odníme príslušné právo.