Môj profil 
Predplatné
Zároveň je podľa neho potrebná aj modernizácia a zmeny v organizačnej štruktúre združenia. Povedal to v čase, keď viaceré mestá oznámili vystúpenie zo združenia. Ešte v stredu 29. mája však adresoval primátorom krajských miest list, v ktorom ich požiadal zvážiť vystúpenie zo združenia a navrhol v rámci jeho štruktúr zriadiť Komoru krajských miest. Hoci nesúhlasí s delením či štiepením združenia, rozhodnutie jednotlivých miest akceptuje. ZMOS podľa jeho slov čakajú ďalšie dôležité oblasti, ktoré treba riešiť, ako sú financie, životné prostredie, ale aj odpadové hospodárstvo. „Osobne si myslím, že ekonomika je teraz na vrchole a čakajú nás horšie časy, ktorým bude potrebné čeliť,“ povedal.
V súvislosti s financiami zaradil nový predseda ZMOS medzi priority zákon o dani z príjmov fyzických osôb i prenesené výkony štátnej správy, ktoré výrazne ovplyvňujú rozpočet. Ako povedal, príjmy samospráv sú teraz vyššie, zamerať sa však podľa neho treba na to, či sú náklady na prenesený výkon či ďalšie oblasti vyrovnané s výdajmi. „Financií nikdy nie je dosť a nikdy nebude dofinancované všetko na 100 percent. Takýto ideálny stav nie je ani v super vyspelých ekonomikách. Dôležité však je, aby diskrepancie neboli také veľké, že by to ohrozovalo základný chod samospráv, ako napríklad matriky, spoločné školské či stavebné úrady, ktoré by napríklad mali pre nedostatok financií pracovnú dobu len tri dni, pretože by to len tak mali zafinancované,“ uviedol.
Za najdôležitejšie oblasti, ktoré treba v rámci samospráv riešiť, však Tréger označil životné prostredie a odpadové hospodárstvo, ktoré pre obce predstavuje problém. Množstvo odpadu podľa neho stúpa a zanedbateľnou položkou nie je ani biologicky rozložiteľný odpad. Zároveň ocenil, že vláda schválila zákon o zálohovaní nápojových odpadov, podľa ktorého by PET fľaše a plechovky mali byť od roku 2022 vratné. „Zastávam však ten názor, že najlepší odpad je ten, ktorý sa nevyrobí. Samozrejme, ľahko sa to hovorí, no o to ťažšie je to zrealizovať, pretože tu ide o pracovné miesta, sú tu korporácie, ktoré majú svoje záujmy a je tam veľmi veľa subjektov, ktoré do tohto procesu vstupujú,“ skonštatoval šéf samospráv. Pouvažovať je podľa neho potrebné nad využívaním zdrojov na zemi a klimatickými zmenami, ktoré s tým všetkým súvisia. „Nemôže ísť len o povrchové, imidžové či marketingové riešenia, pretože nás to dobehne. My to budeme možno cítiť na zdraví, ďalšia generácia bude možno na všetko alergická,“ dodal.
Tréger v rozhovore zároveň avizoval modernizáciu a naznačil aj zmeny v organizačnej štruktúre združenia, ktoré by sa mali uskutočniť v septembri. Pribudnúť by v združení mali podľa jeho slov napríklad “profesisti”, teda odborní projektanti. „Nie sú to veci, ktoré sú výnimočné. V každej organizácii by to malo byť tak, že to musí byť erudovaný, skúsený človek, a pri tom funkčný. Musí sa vzdelávať, používať moderné komunikačné prostriedky, musíme reagovať pružnejšie,“ uzavrel predseda ZMOS.
Nového predsedu volilo takmer 1 300 starostov a primátorov počas 30. snemu Združenia miest a obcí Slovenska, ktorý sa konal 22. a 23. mája v Bratislave. Starosta Liptovského Hrádku Branislav Tréger na poste nahradil predsedu Michala Sýkoru, ktorý funkciu vykonával viac než 20 rokov.
Združenie miest a obcí Slovenska funguje od roku 1990. Jeho úlohou je podľa jeho stanov „obhajovať spoločné záujmy a práva členských miest a obcí pri rešpektovaní ich autonómneho postavenia, v súlade s Európskou chartou miestnej samosprávy, Ústavou SR a zákonmi Slovenskej republiky a na základe princípov trvalo udržateľného rozvoja a sociálnej kohézie”.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
