„Napríklad transparentné účty pre kandidátov. Bude zaujímavé vidieť, či sa pravidlá neobchádzali a ako sa uplatňovali. Je to zaujímavý test. Už parlamentné voľby 2016 išli podľa tohto zákona a existuje správa OBSE o tom, ako sa nové pravidlá uplatňovali,“ upozornil Novotný.

Na otázku, či OBSE zistila v roku 2016 vážne problémy alebo skôr technické nedostatky, Novotný odpovedal, že išlo o technické problémy, ale aj tie sú dôležité. „Napríklad otázka, nakoľko sa pravidlá vedenia kampane dajú obchádzať cez tretiu stranu. Teda, že by si politická strana vedela zvýšiť náklady na volebnú kampaň cez tretiu stranu. Teraz sú už stanovené určité limity aj pre tretie strany, nakoľko môžu robiť kampaň v prospech alebo neprospech, je to obmedzené na 25.000 euro a sú určité finančné limity aj pre starostov a primátorov,“ povedal Novotný.

„Napríklad pri transparentných účtoch je to 180 dní pred voľbami, kampaň beží až do moratória, ktoré sa začína 48 hodín pred dňom volieb. Teda vo štvrtok, piatok a v sobotu je už zakázané robiť kampaň,“ odpovedal na otázku, kedy sa začína a kedy končí predvolebná kampaň. „Výsledky volebných prieskumov sa nesmú zverejňovať dva týždne pred voľbami. Je to podľa môjho názoru príliš dlhé obdobie,“ dodal Novotný.

Na dodržiavanie moratória podľa neho dohliada Štátna volebná komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán. „Má možnosť udeľovať aj finančné postihy. Keď je porušenie závažnejšie, také, ktoré môže viesť k zmene výsledkov volieb, môže Ústavný súd SR vyhlásiť voľby za neplatné a zrušiť výsledok volieb. Také prípady už sa stali,“ poznamenal Novotný.

Pri komunálnych voľbách je na Slovensku už od roku 1990 uzákonený jednokolový väčšinový systém. „To znamená, že pri voľbe starostov a primátorov tvorí celé územie obce alebo mesta jeden volebný obvod, volí sa v jednom kole a kto získa najviac hlasov, ten je zvolený. Keď je viac silných kandidátov, stačí na zvolenie v prvom kole niekedy aj 30 – 35 percent hlasov. V prípade poslancov platí, že sa volí tiež väčšinovo, ale obsadzuje sa viac mandátov, teda volič má možnosť hlasovať za viac poslancov,“ povedal Novotný s tým, že tento systém je už u nás overený praxou.

Špecifiká volebného systému spôsobujú, že volič označuje kandidátov na viacerých volebných lístkoch. „V obciach dostanú voliči do ruky dva hlasovacie lístky a úradnú obálku. Na jednom lístku vyberajú starostu a zvoliť môžu iba jedného, inak je lístok neplatný. Na druhom, pri poslancoch obecného zastupiteľstva, môže volič označiť určitý počet poslancov. Aký, to udáva okrem iného aj volebná komisia,“ uviedol Novotný. „Treba si dať pozor, aby ste neoznačili vyšší počet, lebo v takom prípade by bol volebný lístok neplatný. Menší ako maximálny predpísaný počet poslancov zakrúžkovať môžete. Vo veľkých mestách, kde sú aj mestské časti, dostanete až štyri volebné lístky. Volíte primátora mesta, starostu mestskej časti a poslancov zastupiteľstva mestskej časti aj zastupiteľstva mesta,“ dodal.

Ak by sa občan náhodou pri označovaní kandidátov na volebných lístkoch pomýlil a všimne si to ešte pred tým, ako dá volebné lístky do obálky a volebnej urny, môže podľa Novotného požiadať o nový hlasovací lístok s tým, že ten pôvodný, kde sa pomýlil, sa znehodnotí. „Treba si dať pozor aj na to, aby ste nemali zlepené dva volebné lístky pre tie isté voľby, aj v takom prípade je hlas neplatný,“ upozornil.

Vynášanie volebných lístkov z volebnej miestnosti vytváralo v parlamentných voľbách riziko kupovania voličov, keďže vynesenými nepoužitými lístkami mohol volič dokázať korumpujúcemu, ktorý lístok použil a koho volil. Hoci pri komunálnych voľbách toto riziko nehrozí, keďže voliči využívajú v procese hlasovania všetky volebné lístky, v rámci zjednotených volebných pravidiel platí zákaz vynášania volebných lístkov z miestnosti aj pre komunálne voľby.

„Toto bolo odporučenie OBSE hlavne pre parlamentné voľby, kde je súprava hlasovacích lístkov a ak by ste vyniesli nepoužité von z volebnej miestnosti, dalo by sa zistiť, ako ste volili. Pri komunálnych voľbách to až taký zmysel nemá. Ale je dobré upozorniť občanov, že ak aj majú záujem nevoliť pri niektorom z typov volieb, nepoužité hlasovacie lístky nesmú vynášať z volebnej miestnosti. Hrozí tam pokuta 33 eur,“ upozornil Novotný.

Volebný deň prebieha od 7. hodiny ráno do 22. hodiny večer. „V prípade potreby môže obec začať skôr. Na druhej strane, ak by bolo z nejakých závažných dôvodov prerušené hlasovanie v niektorej volebnej miestnosti, môže sa doba hlasovania aj predĺžiť. Ale to sú zriedkavé prípady,“ reagoval Novotný. „Ten, kto je o 22. hodine v rade čakajúcich voličov, ten je ešte pripustený k hlasovaniu, ale kto príde neskôr, má smolu, volebná miestnosť sa zatvorí a začne sa sčítanie hlasov,“ dodal.

„Štatistický úrad bude priebežne zverejňovať výsledky volieb, v nedeľu bude k tomu aj tlačová konferencia. Ale u nás je dosť transparentný systém, výsledky sa zverejňujú na rôznych úrovniach vrátane úrovne obce,“ uviedol Novotný na margo zverejňovania výsledkov volieb. K dispozícii budú aj na portáli TASR Teraz.sk a v ďalších médiách.

Občianske oko v minulosti realizovalo na Slovensku aj monitoring komunálnych volieb. „Našli sa aj chyby, treba si uvedomiť, že obcí je takmer tritisíc a najmä v malých obciach vznikajú problémy. Vyskytlo sa aj množstvo volebných sťažností na Ústavnom súde SR,“ poznamenal Novotný. „Pri iných typoch volieb ich zvykne byť do desať, v komunálnych voľbách počas kritických rokov 2006 a 2010 to bolo až 140 volebných sťažností. A bolo aj pomerne veľa nálezov, keď Ústavný súd SR zneplatnil a zrušil výsledky volieb, prípadne vyhlásil za zvoleného niekoho iného, ako bolo pôvodné rozhodnutie volebnej komisie,“ dodal.

Ak má občan záujem byť prítomný vo volebnej miestnosti a pozorovať priebeh volieb alebo sčítavanie hlasov, má zo zákona určité možnosti. „Keďže nezávislí kandidáti nemajú svojich zástupcov vo volebnej komisii, tak zástupca nezávislého kandidáta má právo byť prítomný pri volebnom procese aj sčítaní hlasov. Nemôže byť vylúčený z procesu. Ostatní občania majú podobné právo, ale v tomto prípade im môže volebná komisia prítomnosť zamietnuť z kapacitných dôvodov, ak je miestnosť už plná. Za podmienky, že nebudú zasahovať do procesu, budú ho len pozorovať. A musí byť dodržaný poriadok vo volebnej miestnosti,“ zhrnul Novotný. „Pozorovanie volieb sa, samozrejme, netýka samotných kandidátov. Tí by, s výnimkou svojho vlastného hlasovania, nemali do volebných miestností vstupovať, aby tým neovplyvňovali voličov vo svoj prospech,“ upozornil.

Na otázku, kde je možné nahlásiť, ak má občan podozrenie z porušenia volebného zákona, Novotný reagoval, že to závisí od povahy zisteného nedostatku. „Prípady volebnej korupcie treba nahlásiť na polícii, tá bude v blízkosti volebných miestností aj hliadkovať. Iné porušenia zákona, napríklad členmi volebnej komisie, je možné nahlásiť na vyššiu volebnú komisiu. Samotní kandidáti majú právo obrátiť sa po voľbách na Ústavný súd SR a podať volebnú sťažnosť. Štátna volebná komisia zriadila aj infolinku pre občanov, na ktorej sa môžu v prípade pochybností informovať,“ uzavrel.