Bratislava 1. januára 2019 (TASR/HSP/Foto: TASR- Michal Svítok)

Prezident Andrej Kiska 1. januára 2019 vystúpil s novoročným príhovorom na RTVS

Stalo sa peknou tradíciou, že v prvý deň nového roka sa vám prihováram ako hlava štátu. Želám všetko najlepšie vám — ľuďom, ktorí na Slovensku žijú, tým, ktorým je blízke ako aj všetkým našim rodákom po celom svete. Želám všetko najlepšie Slovensku — krajine, ktorej mám tú česť slúžiť a ktorá dnes oslavuje 26 rokov od svojho vzniku.

Ako prezident Slovenskej republiky sa vám na Nový rok prihováram posledný raz. Chcem zdôrazniť, opäť a úprimne, aká vzácna je pre mňa možnosť stráviť s vami takto aspoň niekoľko minút dnešného sviatočného dňa. A podeliť sa s vami o myšlienky, ktoré považujem za dôležité a možno i naliehavé.

Želám vám k Novému roku veľa zdravia, lásky a porozumenia. Želám vám rok plný úspechov, šťastia a pohody vo vašom rodinnom aj profesionálnom živote. Prajem vám, aby ste našli dostatok inšpirácie, odvahy a vnútornej sily na zvládnutie všetkých výziev, ktorým na ceste rokom 2019 budete čeliť. Želám vám veľa dobrých volieb a správnych rozhodnutí, ktoré vám prinesú radosť a spokojnosť.

Keď som sa prihováral takto vlani, predpokladal som, že v roku 2018 budeme viac než inokedy spomínať a bilancovať. Mal to byť rok osláv okrúhlych výročí. Mala to byť príležitosť pripomenúť si symboliku osmičkových rokov, ktoré v našich dejinách zohrali mimoriadnu úlohu. A — v dobrom či v zlom — nás sformovali ako štát aj ako spoločnosť, akou sme dnes.

V roku 2018 sme mali spolu s priateľmi v Českej republike dôstojne osláviť nesmierny význam hodnôt slobody, demokracie, rešpektu k ľudským a občianskym právam, ktoré nám pred sto rokmi priniesla spoločná Československá republika.

Mali sme si so zdvihnutým varovným prstom pripomínať 70 rokov od nástupu totalitného režimu, ktorý nám na dlhé desaťročia slobodu a demokraciu vzal. Aj s pomocou tankov a vojakov armád Varšavskej zmluvy, ktorí pred 50 rokmi prišli zastrašiť túžbu ľudí po spravodlivejšej spoločnosti.

Mali sme s hlbokou úctou spomínať na odvahu veriacich, ktorí sa pred 30 rokmi postavili proti komunistickému režimu na Sviečkovej demonštrácii. V roku 2018 uplynulo presne dvadsať rokov, odkedy ľudia v parlamentných voľbách porazili mečiarizmus — cynický pokus zneužiť samostatnosť Slovenskej republiky na sebecké mocenské a ekonomické ciele.

Toto všetko sme minulý rok robili. Žiaľ, poznačení smútkom a hnevom. Pretože všetko bolo inak. Sám rok 2018 sa zaradil do histórie Slovenskej republiky ako ďalší prelomový „osmičkový” rok. Taký, v ktorom nestačilo spomínať, nestačilo pripomínať si symboliku dejinných udalostí a vysvetľovať ich význam pre našu súčasnosť i našu budúcnosť. Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej zmenila rok osláv a spomienok na rok, ktorý si budeme pamätať ako rok zápasu o slušnosť a spravodlivosť.

Vražda dvoch mladých ľudí a jej dôsledky nás prinútili pozrieť sa priamo na seba. Pozrieť sa priamo na spoločnosť, v ktorej žijeme. Pozrieť sa priamo na štát, ktorý tvoríme a rozvíjame. Stratili sme nárok sklopiť zrak a uhnúť pohľadom.

Museli sme sa — pre naše vlastné svedomie — poctivo opýtať, či v Slovenskej republike platia hodnoty demokracie, rešpekt k rovnosti v právach a dôstojnosti každého človeka. Hodnoty, o ktorých tak radi rečníme, keď spomíname na slávne okamihy našej histórie. Hodnoty, o ktorých presviedčame seba aj iných, že sú základnými piliermi nášho štátu. Spojivom, ktoré drží našu spoločnosť pohromade.

V roku 2018 sme už nemohli pohodlne odsunúť odpoveď na otázku, ako politická reprezentácia našej krajiny dokáže tieto hodnoty rozvíjať a zveľaďovať. Či ich dokáže aspoň rešpektovať a chrániť. Máme za sebou rok, v ktorom sa nedalo vyhnúť pochybnosti, aká životaschopná je spoločnosť, v ktorej panuje hlboká nedôvera v štát a jeho schopnosť zaistiť spravodlivosť. Boli sme konfrontovaní s obavou, či dokážeme bojovať za spoločný záujem. Či sa vôbec dokážeme dohodnúť na tom, čo má byť naším spoločným záujmom.

V roku 2018 sme si museli zložiť ružové okuliare pri písaní úspešného príbehu našej vlastnej krajiny, aby sme boli schopní čeliť znechuteniu, nedôvere a strate nádeje v lepšiu budúcnosť. Obstáli sme v tejto skúške? Bolo by trúfalé vynášať akési definitívne historické verdikty. Napriek tomu odpoviem. Áno, obstáli sme. Verím, že do roku 2019 vstupujeme ako silnejšia a odolnejšia spoločnosť. Vďaka vám, vďaka všetkým ľuďom, ktorí rozhorčenie, hnev aj strach premenili na poctivú snahu o lepšiu krajinu.

Som presvedčený, že ľudia, ktorých — na námestiach i mimo nich — dokáže spojiť záujem o „slušnosť a spravodlivosť“, sú a vždy budú schopní slobodu a demokraciu rozvíjať a chrániť. V roku 2018 sme dozreli v spoločnosť, ktorá aj na tie najhoršie pravdy o sebe samej dokáže odpovedať zdravou túžbou po zmene. A ochotou o ňu bojovať — slušne, ale dôrazne. Presvedčili sa o tom viacerí mocní a kedysi nedotknuteľní, čo si arogantne mysleli, že slušnosťou a spravodlivosťou budú môcť pohŕdať navždy.

Možno po týchto slovách niektorí budete krútiť hlavou. Budete pripomínať nevyriešené výzvy, problémy, krivdy a nespravodlivosti, s ktorými Slovenská republika vstupuje aj do roku 2019. Iní budú mať poruke menoslov politikov, ktorí spravodlivosť a slušnosť roky krivia. A stále veria, že sa pri moci udržia, alebo sa im podarí k moci vrátiť.

Na to mám iba jednu odpoveď. Demokracia nepozná konečné víťazstvá ani konečné prehry. Boj dobra a zla nepozná konečné víťazstva ani prehry. Trvá stále. Napokon, potvrdzujú to všetky tie významné osmičkové výročia. Striedajú sa v nich najslávnejšie dni s takými, čo boli začiatkom najväčších tragédií našej histórie. Potvrdzuje to aj 30. výročie najdôležitejšej udalosti v moderných dejinách Slovenska, ktorú si budeme pripomínať v novembri toho roka. V Nežnej revolúcii sme sa zbavili tyranie režimu, ktorý šliapal po našich právach a slobodách dlhých štyridsať rokov. Vďaka odvahe, spoločnému úsiliu mnohých ľudí a schopnosti správne sa rozhodnúť v kritických okamihoch sme súčasťou modernej, slobodnej, prosperujúcej Európy. Znamená to, že sa už nemusíme snažiť? Nie. Keď hovorím, že sme v roku 2018 obstáli, nemyslím tým, že sme vyriešili všetky problémy a odstránili všetky krivdy, ktoré nás trápia.

Demokracia je proces. Je to nástroj, aby sme dokázali spravovať naše rozmanité záležitosti, spájať rôznorodé záujmy, riešiť spoločné výzvy. V roku 2018 sme obstáli preto, lebo sme dokázali účinne brániť hodnoty, ktoré demokraciu posilňujú. Vďaka ochote postaviť sa za slušnosť a spravodlivosť sme zvýšili šancu, že veci sa budú meniť k lepšiemu. Vytvorili sme si príležitosť, aby sme raz mohli byť na spoločné úspechy Slovenskej republiky hrdí bez nutnosti vždy dodať nejaké závažné „ale”.

Vďaka vám všetkým, ktorým záleží na slušnom Slovensku, dnes stojíme na začiatku náročnej cesty k obnoveniu dôvery v štát, v jeho schopnosť zaistiť spravodlivosť a presvedčivo odpovedať na problémy, ktoré ľudí na Slovensku trápia. Pri tomto úsilí je dôležité, aby sme našli pochopenie i rešpekt k ľuďom, ktorí sa na svet pozerajú inak ako my sami. Aby nás napriek názorovým rozdielom spájala nádej, že zmena k lepšiemu je možná. Aby sme v zápase o spravodlivosť vedeli aj odpúšťať.

Veľkou výzvou zostáva hľadať a ponúkať také riešenia, aby časť našej spoločnosti nevidela východisko z hnevu či beznádeje v extrémnych riešeniach a politikoch, ktorí demokraciou a slobodou pohŕdajú. Táto hrozba, často živená nenávisťou, je skutočná. Budeme jej čeliť aj v nadchádzajúcich prezidentských voľbách, či vo voľbách do Európskeho parlamentu.

Chcem ešte raz posmeliť všetkých, ktorým záleží na našej krásnej krajine, aby pokračovali v snahe o slušné a spravodlivé Slovensko. Aby ste sa nedali odradiť tým, že veci sa nemenia tak rýchlo, ako by sme si želali. Nedajte sa znechutiť tým, že mnohým politikom iba pomaly dochádza, čo sa v roku 2018 stalo. Demokracia nepozná konečné víťazstvá ani konečné prehry. Demokracia je proces. Demokracia je práca. V roku 2019 nás čaká veľa práce.

Želám vám, vašim rodinám, vaším milým a blízkym zdravie a lásku, želám vám dni plné nádeje, radosti a hrdosti. Šťastný nový rok 2019.“