Spomínaná stratégia sa zameriava na oblasť vzdelávania, bývania, zdravia a zamestnanosti. Osobitný dôraz kladie na nediskrimináciu a zintenzívnenie intervencií v boji s protirómskym rasizmom. Vláda chce zlepšiť vzdelanosť a zamestnanosť Rómov a odstrániť nerovnosti v bývaní medzi Rómami a majoritnou spoločnosťou.

Vláda v dokumente s názvom Stratégia rovnosti, inklúzie a participácia Rómov do roku 2030 sa zameriava na viacero oblastí. Medzi nimi aj na zlepšenie dostupnosti vzdelávania a práce pre Rómov.

„Verím, že práve takéto riešenie rómskej otázky nám pomôže vymaniť túto skupinu ľudí z chudoby a ukázať im reálnu cestu do podmienok 21. storočia,“ povedal predseda vlády Eduard Heger.

Spomínaný dokument víta aj splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity Andrea Bučková. „Tých oblastí je nesmierne veľa a tých záväzkov v rovnakej váhe a v rovnakej miere,“ uviedla.

Koordinátorka Konferencie biskupov Slovenska pre napomáhanie pastorácie Rómov Renáta Ocilková vidí v stratégii viacero pozitív. Podľa nej biskupská konferencia dokument pripomienkovala a v ôsmich bodoch boli ich pripomienky aspoň čiastočne akceptované. Dvom zásadným však vláda nevyhovela.

„A síce, že sa materské školy nemajú stavať v tesnej blízkosti segregovaných osídlení, ale má sa zabezpečiť dopravné spojenie medzi osídleniami a školskými zariadeniami. Odborníci z praxe považujú tento návrh za úplne nesprávny,“ zdôraznila Ocílková.

Podľa nej KBS v dokumente chýba aj zmienka o pastoračnej práci medzi Rómami. „Nebol vôbec záujem zakomponovať do stratégie na ďalších desať rokov ani len zmienku o pastoračnej práci s Rómami, pričom už pred jedenástimi rokmi bol zrealizovaný vedecký výskum, ktorého kľúčovým zistením bolo, že sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestou má zmysel,“ upozornila Ocílková.

Katolícka cirkev na Slovensku sa venuje inštitucionalizovanej pastoračnej práci s Rómami v dvadsiatich pastoračných dielach.

Stanovisko KBS k Stratégii rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030

Stratégia rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 sa venuje piatim oblastiam: vzdelávaniu, bývaniu, zamestnanosti, zdraviu a boju s protirómskym rasizmom.

Pozitívne na tejto stratégii je to, že konečne pomenúva, že „je nevyhnutné formalizovať výučbu slovenského jazyka ako druhého jazyka“. Toto bol doteraz dosť veľký problém, pretože v MRK vlastne pracujú učitelia s bilingválnymi deťmi, pričom slovenčina nie je rodný jazyk týchto detí, ale od prvého ročníka sa od nich vyžadovala slovenčina akoby to bol ich materinský jazyk. A tam vlastne začínali všetky vážne problémy so vzdelaním rómskych detí, ktorých materinským jazykom je rómčina. Toto, samozrejme, nebolo chybou učiteľov, ale celkového školského systému. Preto považujeme formalizovanie výučby slovenského jazyka ako druhého jazyka za veľmi dôležité.

K materiálu bolo vznesených spolu 63 pripomienok, z toho 11 podala Konferencia biskupov Slovenska, pričom 8 našich pripomienok bolo čiastočne alebo úplne akceptovaných.

Po vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania považujeme stále za problém hlavne dve pripomienky, ktoré neboli akceptované – a síce – návrh predkladateľa – dosť neprirodzene tzv. desegregovať rómske deti a to až do takej miery, že sa materské školy nemajú stavať v tesnej blízkosti segregovaných osídlení, ale má sa zabezpečiť dopravné spojenie medzi osídleniami a školskými zariadeniami. Odborníci z praxe považujú tento návrh za úplne nesprávny. Skúsenosti z praxe potvrdzujú, že ak je škôlka priamo alebo v blízkosti MRK, je oveľa lepšia dochádzka detí do MŠ, lepší vzťah medzi deťmi, učiteľmi a rodičmi, a taktiež lepšia a živšia spolupráca s rodičmi. V prípade, že sa dieťa dlhšie neukazuje v škôlke, učiteľ vie operatívne rodinu a navštíviť byť jej nablízku v prípade problémov.

Musím, žiaľ, skonštatovať, že zo strany predkladateľa nebol vôbec záujem zakomponovať do Stratégie na ďalších 10 rokov ani len zmienku o pastoračnej práci s Rómami. Pričom už pred 11 rokmi bol zrealizovaný vedecký výskum vedcami z Etnologického ústavu SAV, ktorého kľúčovým zistením bolo, že sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestou má zmysel a dosahuje viditeľné výsledky a zmeny v živote Rómov. Napriek týmto vedeckým dôkazom a skúsenostiam z praxe sa do Stratégie inklúzie Rómov na nadchádzajúcich 10 rokov nedostala ani zmienka o tom, že k zníženiu predsudkov o Rómoch prispieva aj duchovná služba Rómom.

Práca našich misionárov – rehoľných sestier, kňazov a pastoračných asistentov funguje na holistickom prístupe – sústreďuje sa na celého človeka bez ohľadu na to, či misionár pracuje s veriacim alebo neveriacim človekom. Prioritou tejto služby je pomoc človeku, sprevádzanie detí formou doučovania, umeleckou výchovou, voľnočasovými aktivitami, sprevádzanie dospievajúcich a dospelých formou ďalšieho vzdelávania a výchovou k praktickým zručnostiam, ale aj formovanie charakteru človeka tak, aby vedel vychádzať s ľuďmi zo svojej komunity aj s majoritou. Táto služba tak prispieva k šíreniu dobrého mena a dobrých správ o Rómoch, o ich životoch a problémoch, pomáha zbližovať ľudí, prekonávať a odstraňovať predsudky a negatívne stereotypy o Rómoch. A k tomu chceme našou službou prispievať i naďalej.

Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v sekcii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.