Oslo 18. februára 2020 (HSP/Foto:Pixabay)
Šéf nórskej výzvednej služby Morten Haga Lunde zverejnil správu vojenskej rozviedky, ktorá kreatívnym spôsobom rozvíja ošúchanú mantru o ruskej hrozbe. Ako informuje ruský portál politikus.ru, nórski agenti najnovšie zistili, že Moskva sa nechystá priamo vojensky napadnúť Nórsko, ale sofistikovanou kampaňou sa usiluje rozložiť Nórsko zvnútra s cieľom jeho územnej dezintegrácie
Nórski špióni s plnou vážnosťou tvrdia, že Rusi rozohrali spravodajskú hru s cieľom rozdúchať vzájomnú animozitu medzi južnými a severnými oblasťami Nórska. Hlavnú úlohu vraj Moskva prisudzuje separatistickým tendenciám severských Laponcov (Sámovia) v provincii Finnmark („Finn“ – Laponec, „Mark“ – územie), ktorá je svojou rozlohou (48 tisíc km2) porovnateľná s územím Slovenska. Faktom je, že protiruské sankcie vlády v Oslo priniesli obrovské ekonomické škody a obchodné straty hlavne obyvateľom Finnmarky, ktorí žijú na hranici s ruskou murmanskou oblasťou. Nórska vláda dlhodobo ignoruje nespokojnosť svojich občanov s protiruskými sankciami. Namiesto toho sa pokúsila rozriediť tieto nálady administratívnym začlenením Finnmarku do nového kraja Troms og Finnmark (cca 75 tisíc km2) aj napriek tomu, že 87% obyvateľov Finnmarky hlasovalo proti zlúčeniu ich kraja s južnejšie situovanou provinciou Troms. V reakcii na tento administratívny zásah centrálnej vlády v Oslo teraz viaceré politické strany vo Finnmarke vedú kampaň s cieľom zvrátiť direktívne zlúčenie oboch provincií.
Podľa nórskych vojenských vyzvedačov je za tieto vnútroštátne trenice samozrejme zodpovedná Moskva, ktorá vraj zo zákulisia prilieva oheň do ohňa a podporuje iredentu Laponcov. Rusi vraj chcú severských Sámov motivovať k tomu, aby si osvojili myšlienku práva na sebaurčenie. Nórskym rusofóbom sa nepáči ani to, že obyvatelia mesta Kirkenes (severosámsky Girkonjárga) situovaného v tesnej blízkosti ruských hraníc, dodnes vzorne udržiavajú pamätník sovietskych osloboditeľov (Russenmonumentet), ktorí v októbri 1944 z ich mesta vyhnali nacistických okupantov.
Nórska rozviedka preto fabuluje nový naratív starej konšpirácie o ruskej agresii v duchu nórskeho seriáloveho thrilleru „Okupácia“ o hypotetickej okupácii Nórska, ku ktorej došlo na základe žiadosti Európskej únie, aby Moskva zjednala poriadok a nedovolila vláde v Oslo zastavenie ťažby ropy z dôvodu údajnej ochrany životného prostredia.
Aj keď námet oceňovaného seriálu z dielne nórskych filmových tvorcov zhodnotili mnohí kritici ako slabomyseľný, nórska tajná služba si to zrejme nemyslí. Ak už nevie dokázať ruskú ozbrojenú agresiu, nezostáva jej iné než konšpirovať o údajnom ohrození územnej celistvosti Nórka v dôsledku ruských intríg podľa katalánskeho scenára.
Panický strach Nórov z Ruska ilustruje aj odmietavý postoj Oslo k ponuke Moskvy rokovať o problémoch v súostroví Špicbergy (Svalbard), kde Nóri svojvoľne obmedzujú ruské ekonomické aktivity aj napriek tomu, že súhlas medzinárodného spoločenstva s formálnou nórskou anexiou súostrovia v roku 1920 bol podmienený rešpektovaním práva signatárskych štátov (vrátane Ruska) vykonávať vlastnú hospodársku činnosť na Špicbergách.
Gabriel Gačko