Úrad sa v 13 vybraných zdravotníckych zariadeniach zameral na ich hospodárenie, stav a vývoj pohľadávok a záväzkov, investovanie do stavieb a zdravotníckej techniky. Išlo o tri príspevkové organizácie zriadené ministerstvom zdravotníctva (MZ), päť samosprávnych nemocníc a päť transformovaných zdravotníckych zariadení, zakladateľom ktorých je MZ SR.

Rozpočty príspevkových a samosprávnych nemocníc sú v rozhodujúcej miere schodkové. Kumulovaná strata kontrolovaných nemocníc MZ SR dosiahla za kontrolované obdobie výšku takmer 87 miliónov eur, v samosprávnych organizáciách 17 miliónov eur. Kontrola zistila značné nedostatky v riadení rozpočtov a ostatných parametrov hospodárenia väčšiny kontrolovaných subjektov. “Nedostatočný a nejednotný analytický prístup k rozpočtu neumožňoval objektívne porovnať jednotlivé zariadenia,” konštatovala hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková.

Jedným z poznatkov kontroly je aj konštatovanie, že zodpovednosť za neplnenie rozpočtu a za celý systém hospodárenia sa líšil podľa nemocníc. Príkladom môže byť vývoj mzdových nákladov. Kým niektoré nemocnice ich vývoj držali v miere zákonných nárokov, iné ich prekračovali bez ohľadu na dosahované hospodárske výsledky a zadlženosť. Osobné náklady rástli najviac v DFN Košice (42,57 percenta), čo je absolútne najvyšší nárast osobných nákladov zo všetkých doposiaľ kontrolovaných nemocníc. Celkový najnižší nárast osobných nákladov bol dosiahnutý v UN LP Košice, a to 13,03 percenta. Za rastom týchto nákladov vo všetkých nemocniciach sú najmä zákonné nároky priznané lekárom a sestrám v danom období.

Obdobne rozdielny je aj vývoj nákladov na lieky a materiál. “Vyvodzovanie zodpovednosti za neplnenie rozpočtu, za rastúcu zadlženosť či za neodvádzanie sociálnych odvodov, je minimálne alebo takmer žiadne. NKÚ to považuje za jeden z vážnych trvalých problémov týchto organizácií, ktorý sa prenáša do celého systému zdravotníctva,” upozornil NKÚ v tlačovej správe. Úrad preto ministerstvu, ale aj jednotlivým samosprávam, ktoré sú zriaďovateľmi zdravotníckych zariadení, odporúča, aby hľadali všetky zákonné možnosti, ktoré posilnia zodpovednosť manažmentu za dosahované výsledky.

Problémom nemocníc podľa NKÚ je, že výška nákladov na poskytovanú zdravotnú starostlivosť vysoko prekračuje hodnotu jej úhrad zo zdravotných poisťovní. Priemerné náklady na 100 eur uhradenej zdravotnej starostlivosti v príspevkových organizáciách predstavovali sumu 133,50 eura, v samosprávach 111,28 eura, čo nasvedčuje tomu, že hlavná činnosť nemocníc dosahuje náklady, ktoré nie sú v plnej miere hradené. Výnimku tvoria srdcovocievne ústavy, ktorých priemerné náklady na 100 eur poskytnutej zdravotnej starostlivosti predstavovali 99,18 eura, čiže na každých 100 eur poskytnutej starostlivosti bol dosiahnutý zisk v sume 0,82 eura.

Problémy boli zistené aj pri verejnom obstarávaní, ktoré vykazovalo viaceré znaky nedodržania princípov a zásad. Podozrenie z predraženia zdravotnej techniky kontrolóri identifikovali vo viacerých prípadoch, ako napríklad pri nákupe operačných stolov v DFN Košice (o 124,33 percenta), pri mobilnom RTG prístroji v NsP Považská Bystrica (o 80,56 percenta), pri parnom sterilizátore v nitrianskej nemocnici (o 71 percent viac, ako za podobný prístroj zaplatila Kysucká NsP Čadca), pri uroskope Omnia v Nemocnici Poprad (o 40,90 percenta), pri mapovacom systéme elektro-anatomického CARTO v SÚSCCH Banská Bystrica (o takmer 83 percent) a pri mimotelovom obehu PERFORMER (o viac ako 77 percent). Nehospodárnosť kontrolóri zistili aj v prípade USG prístroja v cene takmer 100.000 eur v NsP Považská Bystrica, ktorý bol využitý iba čiastočne a funkcionality tohto prístroja v hodnote takmer 30.000 eur neboli využívané vôbec. “Kontrola preukázala, že formálne sa zákon o verejnom obstarávaní vo väčšine prípadov dodržiava, ale je predovšetkým na manažmente nemocníc, či sa naplní aj zámer obstarania – dosiahnuť za verejné zdroje čo najväčšiu hodnotu,” poznamenal NKÚ.

Charakteristickým znakom hospodárenia všetkých kontrolovaných nemocníc bola vysoká hodnota neuhradených záväzkov voči dodávateľom, často už po lehote splatnosti, ale v mnohých prípadoch aj voči sociálnej poisťovni. V roku 2015 bola hodnota záväzkov o štvrtinu vyššia než hodnota majetku, v prípade FNsP Žilina to bolo až 174-percentné prekročenie hodnoty majetku. Záväzky troch nemocníc – UN Bratislava, UN LP Košice a FNsP Prešov, tvorili v roku 2015 až 60 % záväzkov všetkých kontrolovaných príspevkových organizácií.

Medzi nemocnicami existujú výrazne rozdielne výsledky hospodárenia. “V minulosti sa napriek tomu prijalo v princípe plošné oddlžovanie, ktoré neprinieslo očakávaný efekt. Z tohto dôvodu NKÚ ministerstvu zdravotníctva odporučil, aby bol prípadný program oddlžovania pre jednotlivé nemocnice rozdielny v čase a v miere oddlženia, a zároveň ho podmienil dosahovaním cieľov, ktoré zabezpečia zastavenie zadlžovania nemocníc,” informovala Bolech Dobáková.

Kontrolóri v súčasnosti realizujú už tretiu etapu kontroly, v rámci ktorej preverujú zdravotnícke zariadenia s rôznymi formami hospodárenia a nakladania s majetkom. Po jej ukončení sa zamerajú na samotný rezort zdravotníctva a všetky tri zdravotné poisťovne.