V zámorskej NHL začal Pavol Demitra v Ottawe Senators, ale na hráča s číslom 38 asi nikdy nezabudnú v St. Louis Blues, kde v sezóne 1998/1999 vytvoril spolu s Ľubošom Bartečkom a Michalom Handzušom legendárnu “Slovak line”. Ako “bluesman” získal aj cenu Lady Byng Trophy pre džentlmenstvo a športový prístup. Po odchode zo St. Louis Blues patril k oporám aj v kluboch Los Angeles Kings, Minnesota Wild či Vancouver Canucks. V roku 2010 vystriedal NHL za ruskú KHL, v ktorej nastupoval za Lokomotiv Jaroslavľ.

Seniorskú reprezentačnú kariéru Pavla Demitru zdobí bronz zo svetového šampionátu vo Fínsku v roku 2003. Neopakovateľné hokejové majstrovstvo predviedol v národnom tíme aj na zimných olympijských hrách 2010 vo Vancouveri, kde Slovensko obsadilo štvrtú priečku po nešťastnom zápase s Fínskom.

Na olympiáde sa Demitra stal najproduktívnejším hráčom so ziskom desiatich bodov za tri góly a sedem asistencií a tiež členom All-Stars tímu turnaja. Nezabudnuteľný bol jeho úspešný samostatný nájazd proti ruskému brankárovi Iľjovi Bryzgalovovi. Tento Demitrov gól je vyobrazený aj na slovenskej poštovej známke z roku 2011.

Okrem bronzových MS vo Fínsku, kde sa predviedol aj šibalským gólom proti Česku v súboji o 3. miesto, reprezentoval Slovensko na svetových šampionátoch v rokoch 1996, 2004, 2005, 2007 a 2011. Predstavil sa aj na ZOH 2002 v Salt Lake City a 2006 v Turíne. Slovenské farby hájil aj na Svetovom pohári v rokoch 1996 a 2004.

S reprezentačným dresom sa držiteľ Ceny fair play Slovenského olympijského výbor (2000) a ocenenia Zlatý puk v ankete o najlepšieho hokejistu SR (2003), rozlúčil so slzami v očiach 9. mája 2011 v Bratislave počas domáceho svetového šampionátu.

Pavol Demitra sa narodil 29. novembra 1974 v Dubnici nad Váhom. V rodine Demitrovcov síce dominoval futbal, jeho starší brat hrával za Dubnicu, Trenčín i Nemšovú, ale Pavol Demitra uprednostnil hokej. Po základnej škole nastúpil na dubnické SOU strojárske, kde mu umožnili vzhľadom na jeho talent individuálny študijný plán.

V dubnickom klube z neho vyrástol komplexný hokejista, ale profesionálnu kariéru odštartoval v Dukle Trenčín v sezóne 1992/1993, čo bol posledný ročník najvyššej česko-slovenskej súťaže. Tréneri František Hossa a Rudolf Uličný ho zaradili do útoku k Braňovi Jánošovi a Žigmundovi Pálffymu. V 46 zápasoch strelil mladík Demitra desať gólov a na osemnásť prihral.

Hneď po tejto sezóne odišiel do zámorskej NHL, keď ho v roku 1993 draftovala Ottawa Senators v 9. kole z 227. pozície. Na prvý zápas NHL nastúpil v útoku s Vladimírom Růžičkom a Alexejom Jašinom. Proti St. Louis Blues strelil aj svoj prvý gól. V druhom zápase si však zlomil nohu a po vyzdravení veľkú časť sezóny odohral na farme Prince Edward Island Senators v AHL. Aj nasledujúci ročník pendloval medzi farmou a prvým tímom “Senátorov”.

Po úspešnom pôsobení v tíme IHL Grand Rapids Griffins v sezóne 1996/1997, svoje hokejové umenie naplno previedol po prestupe do St. Louis Blues v ročníku 1997/1998. Začal v útoku s legendárnym Brettom Hullom a Slovákom Róbertom Petrovickým a už v tejto sezóne zažil atmosféru play-off v dueloch proti Detroitu Red Wings.

V nasledujúcej sezóne sa definitívne etabloval ako líder “bluesmanov” a spolu so Slovákmi Ľubošom Bartečkom a Michalom Handzušom vytvoril jeden z najproduktívnejších útokov v NHL, tzv. Slovak line. Demitra nazbieral rekordných 89 bodov za 37 gólov a 52 asistencií.

V roku 2000 dostal prestížnu cenu Lady Byng Trophy pre džentlmenstvo a športový prístup. Vyslúžil si aj za to, že v záverečnom zápase sezóny 1998/1999 sa niekoľko sekúnd pred koncom, pri súperovej hre bez brankára, rútil so Scottom Youngom k prázdnej bránke Los Angeles. Gól by Demitrovi zabezpečil 90. bod a tým prémiu 500.000 amerických dolárov. Demitra však prihral Youngovi, ktorému by jeho 25. presný zásah priniesol 300.000 amerických dolárov. Strelu Younga však zablokoval obranca Jaroslav Modrý a tak sa z prémie netešil nikto.

Neskôr vystriedal tímy Los Angeles Kings, Minnesotu Wild a Vancouver Canucks. Celkovo v NHL odohral v základnej časti 848 zápasov s bilanciou 768 bodov (304 gólov + 464 asistencií), v play off nazbieral v 94 dueloch 59 bodov (23+36).

V roku 2010 prijal ponuku klubu KHL Lokomotiv Jaroslavľ. Už vo svojej prvej sezóne v KHL dosiahol v základnej časti v 54 zápasoch 61 bodov za 18 gólov a 43 asistencií. V 18 dueloch vyraďovačky dal 6 gólov a pri 15 asistoval. Aj vďaka nemu sa mužstvo dostalo až do semifinále. Po sezóne uvažoval o konci kariéry, ale napokon podpísal zmluvu aj na ďalší ročník 2011/2012, v ktorom si však pre tragickú haváriu už nezahral.

Bol 7. september 2011, keď sa takmer hneď po štarte zrútilo lietadlo, na palube ktorého sa nachádzal celý tím Lokomotivu Jaroslavľ. Okrem legendárneho Pavla Demitru zahynuli aj traja českí hokejisti Josef Vašíček, Jan Marek a Karel Rachůnek.

Vedenie Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH) uviedlo 20. apríla 2012 bývalého dlhoročného reprezentanta a kapitána z MS 2011 do Siene slávy in memoriam.

Na Demitrovu počesť pomenovali základnú školu v Dubnici nad Váhom a v Trenčíne hokejový štadión. O Demitrovi vznikol aj dokumentárny film 38 – Filmová pocta hokejovej legende.