Netanjahu uvítal “devastujúce” protiiránske sankcie USA

Washington 25. júna 2019 (HSP/Sputnik/Foto:SITA/AP-Evan Vucci)

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu uvítal zámer prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa pokračovať a posilniť sankčný tlak na Irán. Netanjahu zároveň obvinil islamskú republiku z presadzovania “kampane agresie” na Blízkom východe. Uviedol to počas tlačovej konferencie po stretnutí s Johnom Boltonom, Trumpovým poradcom pre národnú bezpečnosť

“Vďaka devastujúcim americkým sankciám čelí Irán v dôsledku svojej agresie bezprecedentnému ekonomickému tlaku. Preto som bol potešený, keď som počul, že prezident Trump včera jasne oznámil, že tlak bude pokračovať a bude sa zvyšovať,” uviedol izraelský premiér.

Predtým Donald Trump oznámil, že v pondelok Spojené štáty uvalia na Irán ďalšie sankcie. Americký prezident dodal, že sa teší, až sankcie zmenia Irán na produktívnu a prosperujúcu krajinu. Opakovane zdôraznil, že “Irán nemôže vlastniť jadrové zbrane”, a kritizoval “hrozný Obamov plán” s odkazom na Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA), známy tiež ako iránska jadrová dohoda.

Napätie vo vzťahoch

V poslednom mesiaci sa situácia vo vzťahoch medzi USA a Iránom značne vyostrila. Americké úrady zaviedli tvrdé sankcie proti kľúčovým odvetviam iránskeho hospodárstva, a aj naďalej zosilňujú sankčný tlak. Podľa všetkého je cieľom Washingtonu “zmena správania” islamskej republiky.

USA tiež označili Iránske revolučné gardy za teroristickú organizáciu. V reakcii na to Irán uznal Centrálne velenie ozbrojených síl USA (CENTCOM) za teroristickú organizáciu a samotné Spojené štáty potom označil za “štát podporujúci terorizmus”.

Následne poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť John Bolton oznámil, že USA posiela k iránskym brehom lietadlovú loď Abraham Lincoln a bombardéry. Podľa jeho slov tým Washington dáva “iránskemu režimu jasný a nespochybniteľný signál o tom, že akýkoľvek útok na záujmy Spojených štátov alebo ich spojencov bude neľútostne odrazený”.

Prezident USA Donald Trump pritom vyhlásil, že dúfa, že sa podarí zabrániť vojne s Iránom. Rovnako tak aj iránsky duchovný vodca Alí Chameneí vyhlásil, že Irán nemieni bojovať s USA. Podľa jeho slov však bude aj naďalej klásť Washingtonu odpor.

13. júna iránske a arabské médiá oznámili, že v Ománskom zálive boli napadnuté dva ropné tankery – Front Altair a Kokuka Courageous. Podľa niektorých údajov to bol torpédový útok, ktorého následkom došlo na lodiach k výbuchu a požiaru. USA obvinili z útoku Irán, ktorý to však popiera.

Napätie medzi krajinami eskalovalo 20. júna po tom, čo iránski vojaci zostrelili americké bezpilotné lietadlo, ktoré operovalo v oblasti Perzského zálivu. Iránci tvrdia, že stroj vnikol do vzdušného priestoru krajiny, USA toto tvrdenie však odmieta a hovorí, že prieskumný stroj sa pohyboval v medzinárodnom vzdušnom priestore.

Americký prezident Trump v piatok vyhlásil, že zastavil útok na tri objekty v Iráne len 10 minút pred ich uskutočnením, ktorý by podľa odhadov zabil 150 Iránčanov.

Následne na Twitteri americký prezident napísal, že variant útoku na Irán zachováva.

“Neodvolal som (pozn. rozkaz) útok na Irán, ako niektorí nesprávne informujú, ale iba som ho v danej etape pozastavil,” napísal Trump.