Bratislava 22. októbra 2017 (HSP/Sputnik/Foto: Sputnik / Alexander Ustinov)
Pomôcka slovenského ministerstva školstva vedie učiteľov dejepisu k tomu, aby bagatelizovali oslobodzovacie boje a úlohu Červenej armády v nich.
Jednou z reakcií na vzostup pravicového extrémizmu na Slovensku i v Európe bolo zo strany ministerstva školstva aj pridanie jednej vyučovacej hodiny dejepisu pre žiakov deviateho ročníka základných škôl, v ktorom sa žiaci učia o dejinách 20. storočia. Jedným z iniciátorov tohto opatrenia je aj Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Ministerstvo školstva vydalo k zvýšenému počtu hodín dejepisu aj smernicu, ktorá učiteľom radí ako na jednotlivých hodinách pracovať so žiakmi pod názvom Didakticko-metodické návrhy k zvýšenej hodinovej dotácii dejepisu v 9. ročníku ZŠ.
Aj keď pôvodným zámerom tohto pozitívneho a dobre mysleného opatrenia je znížiť náchylnosť mladých ľudí voči pravicovému extrémizmu, niektoré body materiálu ministerstva vyvolávajú otázku či efekt nebude opačný.
Oslobodenie nebolo prvoradé ani domyslené
Medzi problematické pasáže patria najmä tie, ktoré sa venujú druhej svetovej vojne, najmä oslobodzovacím bojom. Materiál na niektorých miestach dáva Sovietsky zväz na jednu úroveň s nacistickým Nemeckom a podporuje teda alternatívny výklad dejín populárny najmä na Západe, podľa ktorého druhú svetovú vojnu rozpútalo Nemecko spolu so ZSSR.
Ďalej materiál vedie učiteľov dejepisu k tomu, aby neprezentovali Červenú armádu v zbytočne pozitívnom svetle.
Autor dokumentu učiteľom radí, aby sa zmienili o tom, „že prvotný cieľ červenej armády bolo čo najrýchlejšie dobytie Berlína, takže oslobodzovacie operácie na zvyšných Nemcami ovládaných územiach neboli prvoradé a často ani domyslené”.
Takéto tvrdenie môže učiteľov motivovať k tomu, aby oslobodzovanie Slovenska, ako aj ďalších krajín východnej a strednej Európy prezentovali ako niečo druhoradé — daň za dobytie Berlína. Jednotky Červenej armády pritom bojovali proti nemeckej armáde aj ďaleko od ciest vedúcich čo najrýchlejšie k Berlínu. A je na mieste spomenúť, že napríklad o Prahu sa bojovalo už po dobytí Berlína. K spomínanému tvrdeniu sa rezervovane stavia aj Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. „V každej operačnej činnosti sú postavené prvotné a ďalšie úlohy na splnenie cieľa, ale bez oslobodenia východnej a strednej Európy by určite nebol dobytý Berlín, nemohli by sme hovoriť o víťazstve nad fašizmom a ukončení vojny v Európe. Pri všetkých prednáškach, školeniach seminároch pre žiakov sa snažíme (SZPB) prezentovať, že hlavnú zásluhu na oslobodení východnej a strednej Európy mala Červená armáda a na Slovenku i Rumunská armáda vo zväzku Červenej armády,” hovorí Norbert Lacko, podpredseda Ústrednej rady SZPB a predseda Komisie SZPB pre učiteľov, ženy a mládež.
Ako príklad toho, že Červená armáda sa nehnala výlučne za dobytím Berlína Lacko uvádza aj Karpatsko-dukliansku operáciu, ktorú sovietske velenie narýchlo spustilo ako pomoc prebiehajúcemu Slovenskému národnému povstaniu.
Bombardovanie bolo nezmyselné — všetci Nemci bojovali v horách
Učitelia majú ako dôkaz predchádzajúceho tvrdenia uviesť „nezmyselné bombardovanie slovenských miest ruskými lietadlami, pričom sa v tom čase takmer všetci Nemci pohybovali len v horách a bojovali s partizánmi. Zbytočne zomreli desiatky nevinných ľudí. Ďalším dôkazom je Stalinova krutosť, keď nechal vykrvácať Varšavu pri povstaní a nakoniec sa tváril všade ako osloboditeľ. Nie je teda na mieste prehnane oslavovať červenú armádu ako najväčšiu výhru a osloboditeľa, ktorý nás zachránil. Nemci prehrávali a utekali, takže už netreba na to hľadieť tak ako bolo zvykom v predošlom režime.”
Podľa Lacka zo SZPB nemožno sovietske nálety jednostranne interpretovať ako zbytočné kroky, ktorých výsledkom boli len straty na civilných životoch — nálety na nepriateľské pozície častokrát plnili pred útokom pechoty podobnú úlohu ako delostrelecká príprava. Navyše územie dnešného Slovenska bolo v poslednej fáze vojny niekoľkokrát intenzívne bombardované viacerými armádami — okrem sovietskeho i nemeckého či amerického. Medzi najtragickejšie patrí bombardovanie Nových Zámkov (ktoré boli cez vojnu súčasťou Maďarska) americkým letectvom s takmer 4 000 obeťami a bombardovanie Nitry sovietskym letectvom s približne 300 obeťami na životoch.
Zástupca protifašistických odbojárov nesúhlasí ani s tvrdením, že Nemci v slovenských mestách neboli: „Rozhodne nie je celkom pravda, že Nemci sa pohybovali len v horách, áno robili výpravy do hôr, a potom v obciach a mestách vykonávali represálie, či na východnom, strednom alebo západnom Slovensku.”
Boj proti pravicovému extrémizmu znižovaním významu Červenej armády
Pochybnosti vyvoláva aj to, čo autori smernice myslia pod „prehnaným oslavovaním Červenej armády ako najväčšej výhry a osloboditeľa”. Po roku 1989 prišli do slovenských škôl nové učebnice dejepisu so zmeneným výkladom najmä modernej histórie. Lacko upozorňuje na fakt, že ani tieto učebnice sa nevyhli chybám — tentokrát z opačnej strany — potláčali úlohu Červenej armády, odboja i partizánskeho hnutia. Výsledkom môže byť aj súčasná bagatelizácia oslobodzovacích bojov. „Je jasné, že Nemci sa nechceli vzdať — svedčia o tom boje pri Liptovskom Mikuláši, Strečne, Gemeri, Žiline, Hrone pri Tekove, ale i pri ďalších miestach na Slovensku,” dodáva Lacko.
Viac ako štvrťstoročie sa na slovenských školách prezentuje odlišný výklad histórie, vrátane druhej svetovej vojny, ako ten spred roku 1989. Preto zostáva otázkou, aký význam bude mať ďalšie bagatelizovanie úlohy Červenej armády pri oslobodzovaní Slovenska a či takáto forma boja proti pravicovému extrémizmu nebude mať odlišný efekt. Takúto skúsenosť poznáme z Ukrajiny či pobaltských krajín, kde sú posledné roky vojaci Červenej armády označovaní ako „okupanti”, zatiaľ čo spoločenskej úcte sa za tichého súhlasu EÚ tešia banderovci či príslušníci SS.
Artur Bekmatov
8.6°C
Nedeľa 
Utorok 
Pondelok 
Pondelok 
Streda 
6.9°C
.jpg)
.jpg)
.JPG)
