Nemeckí europoslanci nepreferujú tvrdý brexit, navrhujú dohodu s Londýnom

Brusel 6. marca 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Virginia Mayo)

Postoje nemeckých europoslancov k odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie a súvisiacej reforme spoločenstva sa rôznia. Kým niektorí v rozhovore pre TASR obhajovali tzv. tvrdý brexit, iní by boli počas blížiaceho sa vyjednávania o odchode Britov z EÚ zmierlivejší, alebo si dokonca vedia predstaviť, že by k brexitu nedošlo.

Nemecká europoslankyňa Martina Wernerová zo skupiny Progresívnej aliancie socialistov a demokratov zastáva názor, že tzv. brexit je ešte možné zvrátiť. “Počas vyjednávania si britskí občania uvedomia, čo brexit znamená a aké negatívne dôsledky prinesie. Stále vidím priestor na zastavenie brexitu, ak sa zmení názor verejnosti,” vyhlásila.

Tvrdý brexit považuje za veľmi riskantný. Hoci uznáva vzájomnú previazanosť Británie a EÚ, Briti sú podľa nej v tomto vzťahu viac závislí. Pripomenula, že aj po brexite bude musieť Londýn splácať tie záväzky, ku ktorým sa prihlásil v ostatných rokoch.

Na vzájomnú závislosť oboch celkov poukázal aj nemecký europoslanec za skupinu Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) Bernd Kölmel. Tvrdý brexit by skomplikoval vzťahy medzi Britániou a EÚ a Kölmel si na rozdiel od ľudovcov v europarlamente myslí, že je možné dosiahnuť obojstranne výhodnú dohodu.

“Nemali by sme zatvárať dvere novému partnerstvu, alebo dávať Britom neprijateľné podmienky. Potrebujeme dosiahnuť dohodu, ktorá bude prospešná pre obe strany. Británia by nemala mať prístup na únijný trh zadarmo, ale potrebujeme férovú dohodu,” zhrnul Kölmel. Briti by si podľa neho mali splniť finančné záväzky do odchodu z EÚ.

V súvislosti s brexitom uvažuje nad reformou EÚ, ktorá by spočívala v posilnení členských štátov a princípu subsidiarity. Za skupinu ECR uviedol, že rovnako ako Briti, ani členovia ECR si neprajú “európsky superštát”. Kölmel si vie dokonca predstaviť, že do zreformovanej EÚ by sa mohlo Spojené kráľovstvo vrátiť.

Helga Trüpelová zo skupiny Zelených/Európskej slobodnej aliancie má k brexitu jednoznačný postoj. “Ak Briti neakceptujú štyri základné slobody (voľný pohyb ľudí, tovarov, služieb a kapitálu, pozn. TASR), nemôžu zostať členmi jednotného trhu.”

Za ideálny scenár považuje, aby Británia dodržiavala uvedené slobody, ale pri súčasnej vláde to považuje za nereálne. Vo finančnej oblastí trvá na tom, aby Briti vyplatili záväzky plynúce zo sedemročného finančného rámca EÚ, ktorý je stanovený na roky 2014-2020.

Helmut Scholz zo skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Severskej zelenej ľavice pre TASR uviedol, že by pri vyjednávaniach o brexite mali byť najdôležitejší občania EÚ. “Náš postoj je, že na prvom mieste sú občania, na druhom mieste financie a až na treťom mieste ostatné aspekty ako zahraničná a obchodná politika,” uviedol nemecký europoslanec.

Z brexitu si podľa neho treba vziať ponaučenie. Príčinu brexitu vidí v nezodpovednom konaní elít a pocite občanov, že im je EÚ vzdialená. Scholz preto navrhuje reformu Únie, ktorá by dala europarlamentu, priamo volenému občanmi, právomoc vytvárať novú legislatívu. V súčasnosti má túto právomoc len Európska komisia.

Za voľný pohyb tovarov a služieb v Európe namiesto uzatvárania obchodných dohôd sa vyjadrila Beatrix von Storchová zo skupiny Európy slobody a priamej demokracie. “Nemyslím si, že by malo Spojené kráľovstvo platiť za odchod z Únie, alebo za prístup na spoločný trh. Je to aj v nemeckom záujme,” vyhlásila europoslankyňa za nemeckú stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD).