Pred časom nemecké médiá upozornili, že nemecké súdy sú žalobami odmietnutých žiadateľov doslova zavalené. V období od januára do septembra minulého roka nemecké správnej súdy rozhodli v prospech neúspešných žiadateľov o azyl v 44 percentách prípadov, ktorými sa zaoberali obsahovo, nie len formálne – napríklad v prípade, že žalujúci medzitým Nemecko opustil. V rovnakom období roku 2016 bolo so svojou žalobou na súde úspešných približne 29 percent sťažovateľov z radov migrantov.
Tí, ktorí sa obrátia na súd, sa odvolávajú najmä na Ženevskú konvenciu o ochrane obetí vojny.
Mnohí neúspešní žiadatelia tiež využili vydanie zákazu deportácie či poskytnutie takzvanej subsidiárnej, teda časovo obmedzenej ochrany.
Len malé množstvo žiadateľov o azyl, ktorí sa obrátili na súd, dostalo oficiálny plný azyl, teda ochranu politicky prenasledovaných, čo dokazuje domnienky, že u väčšiny migrantov ide o ekonomický turizmus.
Najúspešnejší sú podľa štatistiky u nemeckých správnych súdov so svojimi žalobami Sýrčania a Afgánci. V prípade oboch skupín súdy dali v prvých deviatich mesiacoch roku 2017 za pravdu viac ako 60 percentám žalujúcich.
Spolkový úrad pre migráciu a utečencov (BAMF), ktorý o udeľovaní azylu v Nemecku rozhoduje, sa často proti rozhodnutiu súdov odvoláva a v druhej inštancii býva úspešný.
Podávanie žaloby sa stalo pre migrantov bežnou súčasťou taktiky, ako získať čo najväčšie výhody. Žalobu na súd podávajú v súčasnosti prakticky všetci odmietnutí žiadatelia o azyl. Už na konci minulého roka predseda Spolkového správneho súdu Robert Seegmuller uviedol, že súdy sú ich žalobami doslova zavalené. Počet žalôb na rozhodnutie v azylovom konaní sa podľa neho v porovnaní rokov 2016 a 2017 zvýšil z približne 70 tisíc na 320 tisíc.
Do Nemecka za posledné tri roky prišlo podľa nemeckých médií celkovo asi 1,4 milióna migrantov. V roku 2015 to bolo asi 890 tisíc osôb, v roku 2016 približne 280 tisíc a vlani podľa predbežných odhadov menej ako 200 tisíc ľudí z Afriky a Blízkeho východu.