Washington 9. marca 2017 (HSP/sputnik/Foto:TASR/AP/Evan Vucci)

Administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa urobila „nečakané rozhodnutie“ – sprísniť politiku voči Rusku, píšu noviny The Wall Street Journal s odvolaním sa na diplomatické zdroje

„Zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta bolo prijaté v Rusku s nadšením, zatiaľ čo západnou Európou táto správa otriasla kvôli jeho verejným veľmi sľubným vyhláseniam na adresu ruského prezidenta Vladimira Putina. Po šiestich týždňoch, ktoré uplynuli od jeho nástupu do úradu, sa ale emócie začali uberať opačným smerom,“ napísal americký denník.

Donald Trump počas volebnej kampane opakovane hovoril o Rusku zmierlivým tónom, zato o NATO a o niektorých spojencoch Washingtonu v aliancii sa vyjadroval kriticky, píšu noviny. Avšak po nástupe do funkcie prezidenta vymenoval Trump rad poradcov, ktorí majú tvrdú pozíciu voči Moskve. Napríklad minister obrany James Mattis v nedávnom vystúpení v Európe vyhlásil, že USA nemajú záujem „na žiadnej vojenskej spolupráci“ s Ruskom a chystajú sa viesť dialóg „z pozície sily“.

V Európe prijali zmenu amerického kurzu voči Moskve s nadšením – „tlieskali jej“, tvrdil WSJ.

„Veľmi sme pokročili v budovaní jednotnej pozície. Nikto si už nemyslí, že USA sa chystajú uzatvárať nejakú veľkú dohodu s Ruskom,“ citujú noviny slová nemenovaného európskeho diplomata, ktorý sa zúčastnil rokovania s americkými kolegami vo Washingtone na začiatku marca.

Mená svojich „zdrojov v diplomatických kruhoch“ demokraticky orientovaný americký denník neuvádza a na žiadne slová samotného Donalda Trumpa, týkajúce sa ďalšej politiky jeho administratívy, sa neodvoláva.

Zdá sa, že spomínaný denník vydáva želanie za skutočnosť, pretože hlavný Trumpov zahraničnopolitický kurz neprekonal od doby jeho predvolebnej kampane žiadne zvláštne zmeny, myslí si presvedčený riaditeľ Medzinárodného ústavu politickej expertízy Jevgenij Minčenko.

„Je to kurz veľmi prostý: existujú národné záujmy USA, boli presne vymedzené priority, pokiaľ ide o presné určenie nepriateľov Ameriky, a na prvom mieste stojí kde stojí Islamský štát a islamský terorizmus. V priebehu realizácie cieľov, ktoré má táto zem pred sebou, je možné sa dohodnúť a dokonca dohodnúť opätovne, okrem iného aj s tými, ktorí boli pôvodne pokladaní za oponentov. A tento postoj sa nijako nezmenil, hoci konkrétne taktika sama o sebe môže bol úplne rôzna,“ myslí si politológ.

Podľa jeho slov tiež nikam nezmizlo ani Trumpom mnohokrát vyslovované želanie „uzavrieť dohodu“ s Ruskom – len parametre tejto dohody neboli ešte vymedzené.

Zatiaľ sú úplne zjavné tie zahraničnopolitické priority Bieleho domu, na ktoré sa Trump orientuje rovnako ako predtým. Je to odmietnutie aktívneho amerického expanzionismu v zahraničí a financovanie rozsiahlych medzinárodných projektov „nepochopiteľné efektívnosti“. Je to voľba „najhorúcejších“ bodov, na ktoré je potrebné sa sústrediť – napríklad takých ako IS, Irán a Severná Kórea. Je to posilnenie vojenského potenciálu samotných Spojených štátov, v tomto zmysle sú zvyšované obranné výdavky. A konečne potom prehodnotenie role USA ako stáleho darcu NATO, pokračuje analytik

„Pritom by sme nemali zabúdať na to, že zmeny v americko-ruských vzťahoch nie sú pre Donalda Trumpa ničím samoúčelným – je to len jedna z mnohých úloh, nastolených pred jeho administratívou do budúcnosti, ktoré sa však zatiaľ nezačali riešiť,“ tvrdí Jevgenij Minčenko.

Trump je verný sám sebe

„Prianie za skutočnosť vydávali tí, ktorí spájali s príchodom Trumpa možné zásadné prešetrenie politiky Spojených štátov voči Rusku. Bol to absolútne neobjektívny a predpojatý názor,“ tvrdí vedúci oddelenia európskej bezpečnosti Ústavu Európy RAV Dmitrij Danilov.

Podľa slov experta Trump úplne jednoznačne vyhlasoval, že považuje za dôležité vrátiť sa k spolupráci s Ruskom, avšak výhradne v kontexte amerických politických záujmov a upevňovaní samotných USA. Ak nebude spolupráca s Moskvou upevňovať Ameriku, potom budú, ako poukázal vtedy ešte budúci prezident, „iné varianty“. Pokiaľ ide o vzťah Donalda Trumpa k NATO, ktoré označil za „zastaralú organizáciu“ a neskôr ho ocenil po zásluhe, keď sa o ňom vyjadril ako o hlavnom v Transatlantickej aliancii, potom ani tu nenájdeme podľa Dmitrija Danielova žiadny protiklad.

„Viceprezident USA Mike Pence vo svojom vystúpení 20. februára v NATO vyhlásil: USA sú naďalej verné svojim záväzkom v NATO, vrátane zadržiavania na východe, aj naďalej budú veľmi pozorne sledovať problém“ zodpovedného rokovania Ruska“, pritom ale budú klásť dôraz práve na tie momenty, kde NATO „niečo nedotiahli do konca“. To sa týka takých aspektov ako boj s terorizmom a zaistenie kybernetickej bezpečnosti. Znamená to teda, že k žiadnemu významnému odvráteniu amerického prezidenta a jeho administratívy od Ruska k NATO nepozorujeme,“ zdôraznil Dmitrij Danilov.

Rovnaké bolo podľa mienky experta v podstate aj vystúpenie Jamesa Mantisa, ktorý potvrdil záväzky Ameriky, čo sa týka rozmiestnenia štyroch amerických práporov na východnom krídle NATO.

„Pokiaľ ide o vojenskú spoluprácu Spojených štátov s Ruskom, táto téma je rovnako ako predtým otvorená a jej súčasťou sú dva momenty: boj s IS a medzinárodným terorizmom v Sýrii a jadrové odzbrojenie. Bez vojenskej súčinnosti s Ruskom sa tieto problémy vyriešiť nedajú. Dôležité je, že americkí armádni činitelia a politici – viac nekuvikujú o hrozbe, ktorej zdrojom je Rusko, ale ako sa zdá, pripravujú sa na serióznu prácu,“ tvrdí expert.