Jedným z takýchto eventuálnych “ohnísk“ je, podľa Farleya, Juhočínske more, v ktorom vedie obchodnú vojnu USA a Čína. Zatiaľ prebieha v rámci ekonomických sankcií a sporov o tarifách, avšak zhoršenie bilaterálnych vzťahov môže vyústiť do prekročenia tohto rámca, myslí si autor.
Ďalším pravdepodobným miestom rozpútania svetovej vojny je podľa Farleya nám geograficky veľmi blízka Ukrajinu. Pripomenul nedávny incident v Kerčskom prielive a zdôraznil, že to spôsobilo rast svetového napätia. Autor sa domnieva, že Rusko nemá záujem na “narušení status quo” pred voľbami na Ukrajine, ktoré ale môžu urobiť situáciu ešte nejasnejšou. S ohľadom na trvajúce napätie medzi USA a Ruskom, môže dokonca drobný incident zničiť krehkú rovnováhu, ktorá existuje v tomto regiónu v niekoľkých posledných rokoch, varuje Farley.
Tretím “horúcim” regiónom je, podľa profesora, aj naďalej Perzský záliv. Napätie tu rastie kvôli ekonomickému nátlaku USA na Irán a tiež kvôli konfliktom v Jemene a Sýrii. S ohľadom na strategický význam tohto regiónu môže každý prejav nestability spôsobiť priamu zrážku medzi USA, Ruskom a dokonca Čínou, pokračuje autor.
Štvrtým ohniskom napätia je Kórejský polostrov, nehľadiac na nedávne mierové iniciatívy USA a KĽDR, súdi profesor. Podľa jeho názoru sa môžu vzťahy medzi Washingtonom a Pchjongjangom každú chvíľou pokaziť a viac než to, rozpory v kórejskej otázke majú aj ďalší významní hráči, Čína a Japonsko.
Zhoršenie vzťahov medzi USA a Čínou “veští nešťastie” v budúcnosti, ale nebezpečné “ohniská” môžu vzniknúť aj v iných regiónoch, píše autor. Kríza vojenskej hegemónie USA a dnešného svetového poriadku svedčí o tom, že blízka budúcnosť bude pravdepodobne nebezpečnejšia ako nedávna minulosť, napísal na záver Rober Farley.